V súvislosti s kvalitou nebalenej porciovanej zmrzliny Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zatiaľ nezaznamenal zdravotné, ani iné problémy u konzumentov. Ako pre TASR priblížila Martina Merková z mediálneho referátu úradu, do 20. júla sa odobralo a preverilo 1328 vzoriek zmrzliny a mrazených dezertov. Z toho 82 vzoriek nevyhovovalo z hľadiska mikrobiologickej kontaminácie, čo predstavuje 6,18 percenta vzoriek. Prevádzkovateľom boli uložené úhrady nákladov a nariadené nápravné opatrenia - mechanická očista a dezinfekcia prevádzky. "Oproti roku 2009, kedy bolo zaznamenaných 8,1 percenta nevyhovujúcich vzoriek, možno konštatovať zlepšenie v mikrobiologickej kvalite zmrzliny," povedala Merková. Najčastejšou príčinou nevyhovenia vzoriek boli doteraz zaznamenané nadlimitné počty koagulázo-pozitívnych stafylokokov, nadlimitné počty enterobacteriacae, koliformných baktérií a ojedinele aj kvasiniek.
Pri výbere zmrzliny netreba klásť dôraz iba na výber chuti, ale aj na miesto, kde si ju kúpime. Niektoré mikrobiologické zmeny možno odhaliť aj zmenami senzorických vlastností - teda chuti, vône. Ak zmrzlina obsahuje kúsky ľadu alebo je nedostatočne premiešaná, odporúča sa nekonzumovať ju. Kým Číňania si na zmrzline pochutnávali už pred piatimi tisíckami rokov, do Európy sa dostala až na prelome letopočtu, kedy si ju dopriali Gréci a Rimania. Odhliadnuc od toho však Európa za zmrzlinové pochúťky vďačí až moreplavcovi Marcovi Polovi, ktorý jej pôvodnú receptúru údajne ukradol na svojich potulkách Áziou. Prvým zmrzlinovým dezertom vyrobeným Číňanmi bolo roztlačené ovocie zmiešané so snehom a kúskami ľadu. Práve tento čínsky dezert môžeme považovať za predchodcu aj dnes obľúbenej ovocnej drene.
Tak ako kedysi aj dnes patrí zmrzlina k obľúbeným pochúťkam. Hoci sa dnes k nej môžeme dostať prakticky kedykoľvek a kdekoľvek, v minulosti bola zmrzlina luxusným tovarom označovaným "ľadová senzácia" alebo "mrazivá vášeň", na ktorej si pochutnávali len na kráľovských dvoroch.
Autor článku: TASR