Úrovňou pripravenosti Európskej únie na prípadnú chrípkovú pandémiu sa v utorok a dnes zaoberali poslanci Európskeho parlamentu. Viacerí z nich kritizovali odmietavý postoj niektorých krajín voči vytvoreniu spoločných európskych zásob antivirotík.
V dnes schválenej správe o stave pripravenosti únie sa konštatuje, že v prípade výskytu pandémie by Európska komisia mala byť pripravená prijať v priebehu 24 hodín potrebné opatrenia vrátane dezinfekcie, karantény, či cestovných obmedzení. Poslanci tiež vyzvali na zlepšenie koordinácie medzi EK, členskými štátmi a príslušnými európskymi agentúrami.
EP takisto požaduje okamžité začatie výskumných programov zameraných na vývoj nových antivirotík, antibiotík a vakcín, vyhodnotenie kapacít nemocničných lôžok v jednotlivých členských krajinách, posilnenie varovných systémov a uskutočňovanie pravidelných simulovaných nácvikov, ktoré by zahŕňali aj odľahlé regióny.
Ako v pléne uviedol komisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Markos Kyprianu, bolo by vhodné vytvoriť strategické európske zásoby, avšak vzhľadom na nezáujem niektorých štátov sa EK nebude snažiť o presadenie tohto plánu. Pokračovanie v diskusii - vediac, že nebude možné dosiahnutie dohody - by bolo podľa komisára zavádzaním verejnosti.
Ministri zdravotníctva začiatkom júna nepodporili návrh komisie, aby sa vytvorila zásobáreň, z ktorej by sa antivirotiká redistribuovali podľa potrieb v rámci únie. Kyprianu pripomenul, že úrady jednotlivých štátov sú tak teraz plne zodpovedné za zaistenie dostatočných zásob pre prípad pandémie minimálne pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Z celoeurópskeho hľadiska sú k dispozícii antivirotiká pre približne 16 percent obyvateľstva, avšak niektoré krajiny si zatiaľ nevytvorili žiadne zásoby. Správa EP vyzýva členské krajiny na zabezpečenie takých zásob antivirotík, ktoré by pokryli 25-30 percent populácie. EK má uskutočniť potrebné kroky na zabezpečenie dostatočného množstva zásob vakcín a liekov pre ľudí priamo vystavených vírusu v prípade vypuknutia pandémie. Správa tiež požaduje finančnú pomoc pre africké a ázijské krajiny.
V rozprave vystúpil aj slovenský europoslanec Milan Gaľa, ktorý pripomenul, že aj napriek zriedkavému prenosu vtáčej chrípky z vtáctva na človeka, sa od roku 2003 do marca 2006 takto nakazilo 185 ľudí, pričom 104 zomrelo. Za kľúčové opatrenie označil Gaľa vytvorenie zásob antivirotík a urýchlenú výrobu a distribúciu vakcín. Na aplikáciu vakcín by mali podľa neho použiť prostriedky z Fondu solidarity.
Autor článku: TASR