Na nedostatok špecializovaných pracovísk, ktoré by poskytovali odbornú starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou, a na potrebu vzdelávania opatrovateľov reaguje projekt zakladania kontaktných informačných miest pre pacientov a príbuzných, ktorý realizuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS).
"Cieľom budovania kontaktných miest je vytvoriť v regiónoch Slovenska body, kde by sa rodinní príslušníci, ktorí sa doma starajú o svojho blízkeho s Alzheimerovou chorobou, mohli obrátiť na odborné informácie, aby tam bol vytvorený priestor na stretávanie sa týchto rodín a aby si mohli vzájomne odovzdávať skúsenosti. Aby to pre nich bola aj taká emočná podpora," uviedla pre TASR Alžbeta Veselá, tajomníčka SAS a správkyňa Nadácie Memory.
Prvé takéto kontaktné miesto vzniklo pri Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Holíči. Pravidelne organizuje stretnutia podpornej skupiny pre príbuzných. Záujem zo strany zariadení je aj v Banskej Bystrici, Hronci, Banskej Štiavnici či Dolnom Kubíne. Nevyhnutným základom pre budovanie siete je však odborne pripravený personál. "Tento rok preto Nadácia Memory vypísala výzvu práve pre takéto zariadenia na podporu vzdelávania ich pracovníkov," vysvetlila Veselá.
Práve rodinní príslušníci ako opatrovatelia sú totiž podľa slov Veselej kľúčovým článkom v starostlivosti o pacientov postihnutých demenciami. A preto je rovnako dôležité aj ich vzdelávanie. Ochorenie totiž sprevádza postupný pokles pamäťových schopností pacienta, aj keď je farmakologicky liečený. Táto skutočnosť je najťažšie akceptovateľným faktom v rodine, z ktorého vyplývajú nedorozumenia, emocionálne vyčerpanie opatrovateľov a poruchy správania u pacienta. Človek s týmto ochorením sa spravidla najlepšie cíti v domácom prostredí s pomocou príbuzných. Dostatočne poučení opatrovatelia sa dokážu o chorého plnohodnotne postarať, potrebujú však pomoc spoločnosti.
Prieskum TNS, realizovaný v máji 2010, ukázal, že v prípade, ak by blízka osoba trpiaca týmto ochorením potrebovala nepretržitú opateru, nadpolovičná polovica respondentov (58,7 percenta) by túto situáciu riešila starostlivosťou v rámci rodiny. Desatina respondentov (11,4 percenta) by sa v takejto situácii vzdala svojho zamestnania – toto rozhodnutie by však častejšie oproti iným urobili respondenti vo veku 50 až 59 rokov. Pre ústavnú liečbu chorého by sa rozhodlo 21 percent opýtaných.
Optimálnym riešením pre týchto pacientov je však podľa Veselej denné centrum. "Rodina má pocit, že človeka nedala preč z domu. Ráno ho dovezie do centra a vie, že po celý deň je tam o neho dobre postarané," konštatovala. Veľkým prínosom pre pacientov sú aj najrôznejšie aktivity, ktoré pacientovi pomáhajú v aktivizácii a sú doplnkom farmakologickej liečby.
Aj napriek tomu, že trendom na Slovensku je najmä domáca starostlivosť, mnohé zariadenia sociálnych služieb si vytvárajú špecializované oddelenia pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. "Špecializované zariadenia pre ľudí s Alzheimerovou chorobou spadajú pod úrady samosprávnych krajov a sú financované týmito úradmi. Znamená to, že keď klient potrebuje takúto službu, tak si vybavuje všetky dokumenty potrebné na umiestnenie na úrade samosprávneho kraja," vysvetlila Veselá.
Autor článku: TASR