Počas liečby antibiotikami odporúčajú odborníci užívanie probiotík. Aj ich konzumácia by sa však mala riadiť určitými pravidlami. Podľa Pavla Jarčušku z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má každé probiotikum svoj dávkovací interval. Znamená to, že pacient by mal probiotikum užiť jednu až dve hodiny po užití antibiotika.
"Probiotiká nám pomáhajú reštaurovať črevnú mikroflóru, teda baktérie, ktoré fyziologicky v čreve máme a preto by sme ich mali užívať počas užívania antibiotík," uviedol Jarčuška. Správne načasovanie ich užitia má zabrániť tomu, že antibiotiká budú účinné aj na probiotiká. Ich konzumácia by mala pokračovať ešte najmenej dva týždne po ukončení antibiotickej liečby, aby došlo k celkovej úprave črevnej mikroflóry. "My Slováci máme jedno extrémne dobré probiotikum a to je netermizovaná bryndza, nemali by sme preto na čerstvú bryndzu zabúdať," odporúča odborník. Počas antibiotickej liečby podľa jeho slov pacientovi postačí denne skonzumovať 100 g takejto bryndze.
Mnohé prospešné vlastnosti probiotík boli podľa odborníkov zdokumentované klinickými sledovaniami. Probiotické baktérie môžu pomôcť pri odstránení akútnej hnačky u detí. Konzumácia probiotík obsahujúcich Lactobacillus je spojená aj so znížením výskytu vaginálnej mykózy u pacientok trpiacich opakovanými infekciami, pozitívny účinok majú aj v liečbe opakovaných močových infekcií. Okrem toho majú podľa Jarčušku priaznivé účinky na kardiovaskulárny systém, znižujú tiež cholesterol. Pôvodne sa probiotiká získavali z mliečnych výrobkov. Nachádzajú sa prirodzene v mlieku a v nepasterizovaných výrobkoch z mlieka ako syry, jogurt, kefír či žinčica. V súčasnosti sa však mliečne výrobky pasterizujú, aby neboli zdrojom nákazy. Tým sa v nich usmrtia aj probiotické mikroorganizmy. Preto sa probiotiká pridávajú do mliečnych výrobkov umelo.
Autor článku: TASR