Združenie zdravotných poisťovní (ZZP), v ktorom sú súkromné poisťovne Dôvera a Union, je rozčarované návrhom rozpočtu verejnej správy v bodoch dotýkajúcich sa zdravotnej starostlivosti. Ako upozornil výkonný riaditeľ združenia Eduard Kováč, vzhľadom na navrhnutý rozpočet nie je na budúci rok možné očakávať žiadny nárast platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Rozhodujúcim zdrojom príjmov zdravotných poisťovní je poistné. "Zatiaľ čo poistné za poistencov štátu poklesne o istých 85 miliónov eur, nárast poistného na základe zmien legislatívy sa predpokladá len o 57 miliónov eur, čo je však neisté," povedal Kováč. Poukázal, že okrem toho poisťovne čakajú vyššie výdavky v dôsledku predpokladaných ďalších zmien legislatívy ako zavádzanie limitu doplatkov na lieky či bonusu za nevyčerpanú zdravotnú starostlivosť. Sadzba za poistencov štátu, napríklad dôchodcov a študentov, poklesne na budúci rok zo súčasných 4,78 percenta (34,56 eura) na 4,32 percenta (32,16 eura) z vymeriavacieho základu za ekonomicky neaktívnych poistencov. Preddavky na poistné platené štátom by tak v budúcom roku mali celkovo predstavovať 1,2 miliardy eur, čo bude medziročný pokles o 6,62 percenta.
"Zníženie platby štátu v sume 84,9 milióna eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 milióna eur, ktorými sa rozširuje základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady na synchronizáciu zdravotného a daňového systému," ozrejmilo ministerstvo financií. Poukázalo, že výsledný pokles 27,5 milióna eur tak predstavuje 0,7-percentný podiel zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napríklad k zníženiu výdavkov na lieky. Znižovanie sadzby za štátnych poistencov sa nevyhlo ani kritike stavovských, profesijných a odborových organizácii v zdravotníctve, ktoré aj tento rok žiadali, aby sadzba dosiahla päťpercentnú úroveň. Zdravotníci upozornili, že tento krok môže mať za následok to, že lekári budú robiť iba do výšky limitov a môžu sa tiež predlžovať čakacie doby na zákroky. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) ozrejmil, že tento cieľ je aj jeho zámerom. Ako však nedávno vysvetlil, vzhľadom na stav rozpočtu sa bude musieť hľadať čo najoptimálnejšia suma.
Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje desiatky malých neštátnych nemocníc, už avizovala, že pokiaľ nedôjde k navýšeniu platieb zo strany poisťovní, mzdy ich zamestnancov na budúci rok neporastú. Odborári pritom žiadajú nárast o päť percent. Šéf ANS Marián Petko upozornil, že pokiaľ príde do nemocníc menej finančných prostriedkov ako v súčasnosti, padne zo strany zdravotníckych zariadení návrh na päťpercentné zníženie miezd. Do zdravotníctva by malo na budúci rok z verejných zdrojov celkovo smerovať takmer 3,82 miliardy eur, čo by oproti tomuto roku predstavovalo vyše dvojpercentný rast.
Autor článku: TASR