Keď sa prvé zúbky prerezávajú do ústnej dutiny, prejavujú sa hlavne bolesťou. Každý rodič zažil nepokojné správanie svojho potomka v čase prerezávania prvej dentície do dutiny ústnej.
Paradoxne, zuby nás môžu potrápiť aj pri ich strate, ktorá môže mať rôzne príčiny. V extrémnom prípade sa môže neliečený zub postarať o vážne zdravotné komplikácie s trvalými následkami, alebo aj smrťou jedinca.
Strašenie nie je cestou
Väčšina ochorení tvrdých tkanív dutiny ústnej je zapríčinená zanedbávaním hygieny, nesprávnou hygienou, zlými stravovacími návykmi či zanedbávaním pravidelných prehliadok a sanácie. Solidarita v zdravotnom poistení s ochoreniami chrupu, ktoré sú zapríčinené nedbanlivosťou a lajdáctvom niektorých jedincov, nie je správna. Pôsobí demotivujúco! Prvú návštevu stomatológa netreba odkladať na obdobie akútnych ťažkostí, kedy uplakané ubolené a často aj nevyspaté dieťa rodič násilím dotiahne do stomatologickej ambulancie s vyhrážkami typu: „Však teraz uvidíš! alebo: Poslúchaj, lebo pôjdeš do nemocnice!, prípadne: Pichnú ti injekciu.“
Takýto začiatok je vopred prehraným bojom na celej čiare a často na celý život. Takto skúšaný jedinec nikdy nenadobudne pozitívny vzťah k zákrokom na svojom chrupe a, žiaľ, ani k orálnej hygiene, ktorú bude vždy považovať za nutné zlo. Úlohou lekárov – stomatológov nie je len riešiť následky zubného kazu a parodontopatií, ale hlavne zabraňovať ich vzniku. Prevencia v detskej a adolescentnej populácii si vyžaduje dôkladné porozumenie procesu zubného kazu, pochopenie jeho súvislostí, ktoré nastávajú počas detstva. Iba dôkladným porozumením týchto súvislostí a zistením rizika zubného kazu môžeme zahájiť adekvátnu prevenciu a sanáciu mladého jedinca.
Počas tohto procesu je nutné prihliadať na špecifické faktory, akými sú mikrobiológia zubného plaku a určenie rizika ochorenia zubným kazom. Dietetické návyky, ich úprava jednak v zmysle zmeny kvality požívatín, ako aj v zmysle úpravy frekvencie prijímania z kariogénneho hľadiska rizikovej potravy. Návyky orálnej hygieny, používanie pomôcok orálnej hygieny, kam patria zubná kefka správnej tvrdosti a veľkosti, jednozväzková zubná kefka, zubná pasta s obsahom využiteľného fluoridu, prostriedky na odstraňovanie povlakov z medzizubných priestorov (medzizubné kefky a dentálna niť, ktoré sa stávajú nezastupiteľnými už od cca 10. roku veku jedinca, kedy sa začína meniť lokalita výskytu nových zubných kazov zo žuvacích plôšok na medzizubné priestory).
Táto skutočnosť je daná hlavne ukončením artikulácie prvých stálych molárov, prerezaním prakticky všetkých stálych zubov. Návšteva a praktiky zubného lekára sú preto dôležité, a to v zmysle vytvorenia individuálneho prístupu k mladému jedincovi, korektnej a precíznej sanácie aj dočasného chrupu s vylúčením pocitu bolesti vrátane následného lokálneho aplikovania fluoridov.
Úloha rodiča
Do takéhoto procesu je nutné zaangažovať aj rodiča dieťaťa, ktorý má za úlohu podporovať dodržiavanie dietetických pokynov, nacvičené praktiky osobnej dentálnej hygieny a pomôcť mladému jedincovi aj priamo s čistením v ústach hlavne vo veku do 10 rokov. Do uvedeného veku nie je dostatočne rozvinutá motorika, trpezlivosť jedinca a pocit zodpovednosti voči vlastnému zdraviu. Do tohto štádia sa očakáva pomoc od rodiča, najmä pri dočisťovaní zubov.
Máloktorý rodič si uvedomuje, že o zuby detí sa treba starať už od ich prerezania. V tomto štádiu je potrebné vytierať dutinu ústnu a zúbky malého jedinca zmotkom vaty na vhodnom predmete, aby nedošlo k poraneniu pri náhodnom pohybe. Dnes nie je problém kúpiť vhodnú pomôcku na očisťovanie zubov a ďasien, ktorá je vyrobená na báze silikónu. Neskôr slúži ako pomôcka mäkká zubná kefka, prípadne jednozväzková zubná kefka na dočisťovanie ťažko prístupných miest. Je nutné začať včas s čistením medzizubných priestorov, ktoré sa inak stávajú zásobárňou plaku, ktorý je príčinou vzniku zubných kazov v medzizubnom priestore.
Stomatológ ako priateľ
Veľkým pokrokom bude zavedenie preventívneho preukazu dieťaťa, ktorý pripravuje Slovenská komora zubných lekárov a v spolupráci s pediatrami by mal byť podobne ako očkovací preukaz zavádzaný do praxe. Predpokladáme, že by aj menej angažovaný rodič získal primárnu informáciu o potrebe návštevy stomatológa od pediatra, kde by sa mal po prvýkrát hlásiť vo veku 2 až 3 roky. Prvé kontakty so stomatológom by mali prebiehať formou zoznamovania sa a využitia zvedavosti malého jedinca na prehliadku chrupu najprv rodiča, neskôr staršieho súrodenca a napokon jeho samého.
Po niekoľkonásobnom neinvazívnom kontakte sa vybuduje vzťah, ktorý je natoľko pevný, že v prípade nie malého zákroku je takýto pripravený jedinec schopný ho tolerovať. Ošetrenia musia byť realizované v duchu priateľstva, aby mohli byť akceptované a aby sa nenarušila krehká vznikajúca dôvera. Pri tejto činnosti je nevyhnutná pomoc a spolupráca zo strany rodiča. Stretnutia s lekárom, ktorých súčasťou sú rozhovory o dentálnej hygiene a stravovacích návykoch, sú začiatkom individuálnej prevencie, ktorá by mala prebiehať po celý život.
Potreba čistenia dutiny ústne, ako aj návyk konzumácie rôznych jedál, napríklad sladkostí ,džúsov, alebo sýtených nápojov, sa fixuje na celý život. Každý si musí uvedomiť, že čím dlhší čas prijímame potravu s obsahom cukrov, tým dlhšie je vytvárané kariogénne prostredie v dutine ústnej. Čiže z hľadiska ochorení tvrdých tkanív dutiny ústnej nie je dôležité množstvo, ale frekvencia prijímania cukrov.
Do troch rokov je čistenie zúbkov povinnosťou rodiča a kontrola správnosti čistenia by mala prebiehať až do 12 rokov, kedy by už mal byť jedinec natoľko vyspelý a zorientovaný, že hygienu zvládne sám. Dieťa by malo byť podchytené aj po začiatku návštevy kolektívu formou skupinových prevencií. Tieto informácie sú podávané v závislosti na rozumovej vyspelosti jedinca najlepšie formou hier.
Autor článku: MUDr. Vlastimil Graus, MPH, časopis Bedeker zdravia