Takmer pol storočia sa venuje liečivým rastlinám Pavol Mazúr z Kláštora pod Znievom, ktorý je pokračovateľom tradície zavedenej v 16. storočí po príchode jezuitov do obce.
V Kláštore pod Znievom zdanili v roku 1756 podľa Mazúra 113 olejkárskych rodín, čo svedčí o veľkom rozmachu pestovania liečivých rastlín. Autor viacerých publikácií a článkov s tematikou histórie i praxe ľudového liečiteľstva, špeciálne fytoterapie, sa zaujíma o liečivé rastliny od roku 1963. V roku 1992 odišiel do dôchodku a začal sa pestovaniu liečivých rastlín venovať profesionálne ako súkromne hospodáriaci roľník.
„Bylinky nemajú zázračný účinok. Bez farmakoterapeutík sa dnes mnohé nemoci liečiť nedajú. To je buď predsudok, alebo to niekto povedal len preto, že sa chcel stať populárnym. Ja mnohé veci dokážem urobiť – čaje, tinktúry, masti, ale nikdy som si nedovolil povedať, že byliny všetko dokážu,“ hovorí známy turčiansky bylinkár. Na jesenné či jarné posilnenie organizmu odporúča predovšetkým zásobiť sa ovocím a zeleninou. No pripomína, že ľudia si môžu urobiť domáci čaj i sami. „Potrebujú tri byliny, ktoré si každý môže nazbierať – list maliny lesnej, list jahody lesnej a list maliny ostružiny - černice. K tomu si potom môžu dať napríklad medovku, mätu alebo malinovú šťavu. Takýmto spôsobom môžu mať pocit, že čosi pre svoje zdravie urobili,“ skonštatoval Mazúr.
Upozornil, že ľudia si často robia čaj z bylín, ktoré „majú po ruke“. „Dajú tam aj šalviu, ktorá škodí napríklad srdcu. A pomiešajú to s bylinami, ktoré nemajú dobrú chuť. Pretože urobiť čaj bez medovky, mäty, bez aromatických bylín, ktoré voláme silicové drogy, sa nedá. Ja každý čaj, ktorý robím, musím ochutnať. Pretože ak ho niekomu dám, musím vedieť, že je dobrý. Teraz pijem čaj z listov rakytníka, bežne pijem čaj s mätou. A echinacea je bylina, ktorá ma zaujala na dlhé roky,“ dodal Mazúr.
Autor článku: TASR