Dospievanie je vývinové štádium, ktorým si prešiel každý z nás. Začína sa pubertou, začiatok ktorej je v mnohých prípadoch individuálny, obvykle v 12. roku života.
S dospievaním sú spojené prvé tajomstvá, prvé lásky, objavovanie odlišností medzi mužmi a ženami, spoznávanie vlastnej sexuality, začínajúci sexuálny život. Dospievanie sa po fyzickej stráne začína zvýšenou tvorbou pohlavných hormónov a zvýraznením sekundárnych pohlavných znakov. U žien zároveň súvisí s prvou menštruáciou, u muža s prvým „mokrým snom“, teda prvou polúciou. Človek je bytosť sexuálna a od každého závisí, ako túto svoju stránku využije – sexuálny pud je mocný zdroj energie, ktorú sa musíme naučiť ovládať tak, aby sme z nej mali úžitok a nedovoliť sexuálnemu pudu, aby ovládal nás.
Existujú dokonca metódy, ktoré sexualitu používajú ako nástroj sebarozvoja (tantra). Túto možno pre niekoho celoživotnú výzvu začínajú popri iných vývinových úlohách riešiť aj adolescenti nástupom zvýšenej aktivity hormónov. Sexuálna oblasť môže byť pre človeka zdrojom uspokojenia a radosti, ale aj frustrácie a trápenia. Dôležité je tiež prepojenie sexuality a naplnenia rodičovských inštinktov. Preto nie je zanedbateľné, ako dospievajúci do oblasti sexuality vstúpi – môže to predznačiť jeho celoživotný postoj ku sexu.
Zradné mediálne posolstvá
Obraz sexuality prešiel za krátke obdobie veľkými zmenami – od minima informácií, aj to väčšinou zdravotníckeho charakteru, cez odtabuizovanie sexuálnych tém (po nežnej revolúcii), až k opačnému extrému, vďaka ktorej sa môže aj malým deťom nechcene dostať „osvety“, na ktorú nie sú pripravené a negatívny vplyv ktorej budú musieť neskôr spracovať. Informácií z rôznych typov médií, prezentovaných neraz na titulných stránkach, je veľa. Problémom býva obsah týchto informácií a obraz o sexualite, aký si z neho môže dospievajúci utvoriť.
Keďže väčšina médií je komerčná, sexualita sa často používa na zvýšenie predaja. Mladý človek môže ľahko nadobudnúť presvedčenie, že každý sa vždy správa sexuálne, že dobrý sex majú iba atraktívni ľudia. Dievčatá dostávajú posolstvo, že ich telá sú výmenný obchodný artikel za bezstarostný život po boku úspešného muža atď. Bez korekcie takýchto názorov prostredníctvom rodičov, blízkych alebo odborníkov sa nemôžeme čudovať znižovaniu veku prvého sexuálneho styku a promiskuite mladých; a tiež sklamaniu po prvých sexuálnych stykoch („Prečo nemám z toho také úžasné pocity ako tá herečka?“).
Dobrý začiatok ...
Jednou z najčastejších otázok mladých v tomto období býva otázka: „Kedy je vhodný čas pre aktívny sexuálny život, a aký je vhodný vek pre prvý pohlavný styk?“ Odpoveď psychológa nie je v tomto prípadne jednoznačná, pokiaľ ide o určenie nejakej vekovej hranice, pretože práve obdobie dospievania sa vyznačuje veľkým množstvom zmien, ktoré súvisia s dozrievaním organizmu nielen po fyzickej stránke. Nemenej dôležité je aj emocionálne a mentálne dozrievanie, ktoré je v tomto období veľmi individuálne a ovplyvniteľné najmä prostredím, v ktorom sa jedinec nachádza, jeho výchovou a kultúrnymi vplyvmi.
Pri pripravenosti na sexuálny styk zo psychologického hľadiska zvažujeme a dôraz kladieme na emocionálnu zrelosť, teda byť citovo pripravený na sexuálny život. Čo to znamená? Dospievajúci musí poznať svoje telo, cítiť, čo potrebuje, mať schopnosť citovo prežívať sexuálny styk, cítiť k partnerovi dôveru, lásku a spolupatričnosť. Veľmi dôležitou je schopnosť cítiť zodpovednosť za vlastné správanie a uvedomovať si všetky možné dôsledky. Sexuálny styk by mal byť v našom ponímaní vyvrcholením túžob po najbližšej osobe, a teda po najintímnejšom spojení z lásky. K tomu patrí aj schopnosť prežívať pohlavný styk nie iba ako sexuálny akt, ale ako spojenie s druhým človekom, ktorého mám rád, vážim si ho a mám s ním partnerský vzťah. Teda odpoveď na otázku mladých, ktorá je v dospievaní naozaj častá: „Vtedy, keď máš rád a si schopný milovať“.
Pozitívny príklad
Pri súčasnom tlaku médií, pri silnom sexuálnom pude, ktorý sa v tomto období jednoznačne prejavuje a toleranciou okolia ku skorému pohlavnému životu, sa nedocieli nič s mentorovaním, zakazovaním a tabuizovaním sexuality, ktorá je v období dospievania tou najprirodzenejšou súčasťou objavovania seba. Preto treba mladých ľudí namiesto mentorovania z pozície autorít oboznámiť s možnými rizikami súvisiacimi s nezodpovedným sexuálnym správaním: treba upozorniť na možný prenos pohlavných a iných pohlavne prenosných ochorení, ako je HIV a hepatitída C, upozorniť ich na riziká a následky nežiaduceho tehotenstva a pod.
Dôsledkom masívnych kampaní a dostupnosti antikoncepcie sa v posledných rokoch znížil počet interrupcií, čo je dobrá správa a svedčí o tom, že má význam informovať. Ucelené posolstvo prezentujúce sexualitu v celej jej komplexnosti je však ťažšie sprostredkovať. Keďže človek oveľa viac reaguje na príklady ako na slová, dospievajúci si svoj obraz o sexualite utvára do značnej miery na základe toho, čo vidí doma v rodine. Vidí svojich rodičov aj po rokoch v šťastnom zväzku? Dostáva sa mu tak jednoznačného posolstva, že vzťahy (a veľmi pravdepodobne aj sexualita) fungujú, a teda sa oplatí investovať energiu do utvárania vzťahu, a neukončiť ho pri náznaku prvých nezhôd.
Súčasná realita, kedy sa rozvádza tretina manželstiev, však pre množstvo mladých ľudí prináša iné posolstvo. Pozitívne potom je, ak je druhé manželstvo rodičov uspokojujúcejšie ako prvé a rodičia sa s rozchodom vyrovnajú nezraňujúcim spôsobom. Prináša to posolstvo: „Je možné sa zmýliť, ale omyl sa dá napraviť“. Je dobré, ak má dieťa možnosť sledovať aspoň nejaký fungujúci partnerský zväzok vo svojom okolí a môže sa tak učiť – ako sa to robí, ako sa milujúci partneri k sebe vlastne správajú.
Jedným zo súčasných trendov je aj oddeľovanie sexu a lásky. Je na zvážení každého, či pristúpi len na jednoduchší variant – uspokojenie svojich pudových potrieb, alebo vstúpi na krehkú pôdu vzťahov, čo môže okrem bohatšieho naplnenia hlavných oblastí ľudského života priniesť aj hlbšie pocity sklamania.
Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia