Nové výskumy preukázali značné zníženie plodnosti rybích samcov "feminizovaných" chemikáliami, ktoré ovplyvňujú hormonálnu činnosť a kvality mužských spermií účinkom bisfenolu-A.
V časopisoch Environmental Health Perspectives a Fertility and Sterility to oznámil v prvom prípade tím Charlesa Tylera z Exeterskej univerzity a Johna Sumptera z Brunelovej univerzity (obe inštitúcie Veľká Británia), v druhom prípade tím, ktorý viedol De-Kun Li z výskumného oddelenia konzorcia pre integrovanú zdravotnícku starostlivosť Kaiser Permanente v kalifornskom Oaklande (USA). Spomenutí britskí vedci získali počas štvorročného výskumu vôbec prvé údaje, ktoré dokazujú, že chemikálie ovplyvňujúce pohlavie, ktoré sa dostali do riek a oceánov s pestrou paletou ľudských výrobkov, môžu významne ovplyvniť rozmnožovaciu schopnosť rýb. Výskum sa týkal konkrétne britských riek Bourne a Arun a chemikálií zaraďovaných do skupiny EDCs (skratka z endocrine disrupting chemicals - chemické látky, narúšajúce hormonálnu činnosť v telách stavovcov, vrátane ľudí). Vyskytujú sa v rozličných výrobkoch - od ženskej antikoncepcie cez liečebné náhrady hormónov po čistiace prostriedky. Najpreskúmanejšie sú z nich tie, ktoré fungujú podobne ako ženský hormón estrogén.
EDCs už desaťročia prenikajú kanalizáciou do riek. Vedci pozorovali ich "feminizujúce" účinky na rybie samce. Doposiaľ však nejestvovali pevné dôkazy dlhodobých účinkov na ryby v prírodnom prostredí. Výskum plotíc v spomenutých riekach to teraz zmenil. Odhalil totiž, že plodnosť tzv. medzipohlavných rýb, ktorých telá účinkom EDCs obsahujú samčie i samičie pohlavné bunky, teda spermie i vajíčka, klesla až o 76 percent. Výsledky nevzbudzujú iba obavy o rybie populácie v britských riekach. Majú dôsledky aj pre ľudí, keďže hormonálne systémy stavovcov sú dosť podobné. Navyše pri EDCs sa v minulosti predbežne zistili negatívne zdravotné vplyvy aj na ľudí, konkrétne úbytok spermií v ejakuláte a kardiovaskulárne ochorenia. To však ešte treba potvrdiť. Ryby v tomto kontexte pôsobia ako systémy včasnej výstrahy, lebo z prostredia "nasávajú" vyššie dávky chemických látok ako ľudia, čím sa u nich skôr prejavia vedľajšie účinky. To isté platí o ich pohlavnej biológii – "feminizujúce" účinky sa na rybách prejavia výraznejšie, lebo o pohlaví rýb sa rozhoduje až po narodení. De-Kun Li s kolegami doložil päťročným výskumu 514 robotníkov v čínskych továrňach, že zvýšená hladina bisfenolu-A (BPA) v moči významne súvisí s poklesom koncentrácie spermií, celkového počtu spermií, životaschopnosti spermií a pohyblivosti spermií v ich ejakulátoch. Naopak nesúvisí s objemom semena, ani s anomáliami tvaru spermií.
Muži s vyššou hladinou BPA čelili voči mužom s normálnou hladinou BPA dvoj- až štvornásobnému riziku horšej kvality všeobecne semena a konkrétne spermií. Je to prvý prípad preukázania nepriaznivého vplyvu BPA na ľudské semeno. Doterajšie výskumy tohto typu prebehli iba u samcov myší a potkanov. Nový výskum nadväzuje na dôkazy o zvýšenom riziku narušenia sexuálneho života mužov s vysokou hladinou BPA na pracovisku, uverejnené v novembri 2009 v časopise Human Reproduction, a dôkazy, že s tým istým súvisí zvýšená hladina BPA v moči, uverejnené v máji 2010 v časopise Journal of Andrology. BPA vzniká pri výrobe polykarbonátových plastických látok a epoxidových živíc, aké sa nachádzajú v detských fľašiach, plastových nádobách, vložkách plechoviek obsahujúcich jedlá a nápoje, ako aj v zubných výplniach. BPA podľa niektorých vedcov a lekárov narúša hormonálnu činnosť v rámci mužského i ženského reprodukčného systému. Je tiež možné, že tým sa záporné zdravotné vplyvy BPA nekončia, keďže reprodukčný systém je zvlášť citlivý indikátor: BPA sa zrejme podieľa aj na vzniku rakovinových ochorení a vážnych porúch látkovej výmeny.
Zdroje: Komuniké University of Exeter z 26.10.2010; Komuniké Kaiser Permanente z 28.10.2010
Autor článku: TASR