Umenie skrášľovania kože vníma práve jeho hlavná aktérka – koža – zriedka ako umenie. Diela „majstrov“ zvečnené na jej povrchu prinášajú častokrát nie radosť a obdiv, ale smútok a starosť.
Tisícročné zdobenie
Tattoo alebo tetovanie, prapôvodnú techniku manuálneho vpravovania farbiva do útrob kože, „priviezol“ do Európy zo svojich bádateľských plavieb kapitán James Cook. Na Tahity patrilo tetovanie k rituálom tamojších kmeňov a vnieslo novú formu skrášľovania do života. Tetovanie je technikou známou po tisícročia. Archeologické nálezy zo starého Egypta podávajú dôkaz o permanentnom kolorovaní tela spred 6 000 rokov. Taktiež tetováž muža nájdeného v ľadovci rakúskeho pohraničia dokazuje používanie tetováže pred viac ako 4 000 rokmi.
Krása, spolupatričnosť, kmeň, postavenie, sekta, príslušnosť ku gangu, väzenstvo, či míľniky ako dospelosť, to všetko môže symbolizovať spoločný fenomén – tetovanie. V posledných rokoch celosvetovo prudko vzrastá popularita tetovania a piercingu. Pôvodná charakteristika etník dnes tvorí „ozdobu“ mužov i žien všetkých rás či vrstiev obyvateľstva. Známe osobnosti šoubiznisu vystavujú na obdiv svoje telá a ako idoly ovplyvňujú široké masy obyvateľstva. Robby Wiliams, rockový spevák svetového mena, je tetovaním vraj taký posadnutý, že podstupuje zákroky odstraňovania za účelom aplikácie nových motívov.
Dobrovoľne podstupované riziko
Prvý prístroj na tetovanie bol vynájdený na začiatku 90-tych rokov 19. storočia, čo prispelo k vzrastajúcej popularite v Anglicku a začiatkom 20. storočia v Amerike. Kým ženy v začiatkoch tvorili iba výnimku, dnes sa v Amerike chváli tetovaním 40 – 50 percent žien z celkového počtu tetovaných. Obrazce, či vzory, ktoré sú natrvalo vytetované na ľudskej koži, či kovové ozdoby pevne upevnené v našej koži predstavujú pre našu „schránku“ nespočetné riziká.
Predovšetkým je to hrozba infekcie. Infikovaní môžete byť baktériami, hubami či vírusmi, zvyčajne v dôsledku nedostatočných hygienických podmienok. Podstupujete však aj riziká vzniku alergie či iných kožných reakcií, nevynímajúc prejavy nádorového bujnenia. Reakcie môžu nastať v dôsledku intolerancie materiálu, ako prejav neustáleho dráždenia, či ako dôsledok intolerancie interakcie slnečného žiarenia a cudzorodého materiálu. Škála prejavov je veľmi široká a rôznorodá, metóda liečby zložitá a metóda odstránenia tetovania veľmi ťažká. Pigmenty, či farbivá, najmä soli kovov, sú častou príčinou vzniku alergických reakcií. Ich chemická štruktúra, pôvod, či toxikologický profil sú často neznáme, či neúplné.
V prípade dočasného skrášľovania henou vzniká najčastejšie alergická reakcia na parafenyléndiamín (PPD). Táto chemická látka sa do farbiva pridáva za účelom intenzívnejšieho sfarbenia a najmä na predĺženie trvanlivosti aplikovaného motívu. So vznikom alergie súvisí i problém skríženej reakcie. Nie ste alergickí iba na PPD, ale zároveň vzniká intolerancia voči iným látkam, ako napríklad chemickým soľne lárnym filtrom na báze paraaminobenzoovej kyseliny, niektorým liečivám, ale i iným menej frekventovaným látkam.
V prípade piercingu vznikajú alergické reakcie na kovy, najčastejšie nikel a zlato. Dôsledkom kontaktnej alergie môžu vzniknúť dlhodobo perzistujúce zápalové zmeny na koži, nevynímajúc jazvenie a vznik keloidov. Čínska medicína vníma piercing ako jeden z akupresúrnych či akupunktúrnych, často nie správne zvolených bodov.
Dbajte na odbornosť a hygienu
Ak sa predsa len rozhodnete upútať obrazom či ozdobou, mali by ste si vybrať overený salón a školeného pracovníka. Hygienické normy a práca s jednorazovým materiálom by mala byť v tetovacom štúdiu v našich štandardoch samozrejmosťou. Pred zákrokom by ste sa mali informovať o pôvode a zložení farieb, eventuálne by ste mohli podstúpiť test na malom, dobre utajenom kúsku kože. Vopred by ste mali informovať pracovníka štúdia o vašich alergiách a o spôsobe hojenia vašej kože. Ak ste alergik, konzultujte vaše prianie s vašim ošetrujúcim lekárom.
Odstránenie tetovania
Ak ste sa rozhodli tetovanie odstrániť, nie je isté, že budete s výsledkom spokojní. V súčasnosti sa odstraňovaniu tetovania venujú laserové pracoviská. V prípade, ak je tetovanie malé, možno ho odstrániť štandardným chirurgickým postupom. V medicínskom centre vám vo svete ponúknu dva postupy. Tetovanie možno odstrániť ablačnými technikami, t. j. obrúsiť kožný povrch, čo najmä u ľudí s neštandardným spôsobom hojenia spôsobuje estetický problém a obrazec po zákroku zvyčajne ešte nejasne presvitá.
Druhou možnosťou je „postupné rozbíjanie“ obrazu tzv. Q-switched lasermi. Táto technika je pomerne úspešná, avšak zdĺhavá a finančne náročná. Odstránenie tetovania niekoľkonásobne prevyšuje cenu nadobudnutia obrazu. Problémom pri odstraňovaní môže byť farebná škála motívu. Každá farba vyžaduje špeciálnu vlnovú dĺžku laserového prístroja, čo znamená mnohokrát nedostupnosť úplného doriešenia tetováže. Odstránenie červenej a žltej farby prináša veľmi zložitý medicínsky problém, takže pozor na žltú a červenú!
Rozhodnutie naozaj zvážte!
Medzi klientami dožadujúcimi sa odstránenia tetovania tvorilo až 42 percent tých, ktorí sa rozhodli pre svoj rozmar len v zlomku sekundy a svoje konanie označili ako impulzívne.
Autor článku: MUDr. Iveta Hasová, časopis Bedeker zdravia