Veľa ľudí pri otázke, či je ich duševné zdravie stabilné a nenarušené automaticky odpovedajú, že určite áno, pretože oni predsa nie sú žiadni „blázni“. Myslia tým predovšetkým na to, že im nebola diagnostikovaná žiadna psychická choroba, a preto sa o svoje duševné zdravie nemusia nijako špeciálne starať.
Prečo sa starať o duševné zdravie
Niektorí ľudia trpia rôznymi formami napríklad neurózy, či depresiou, ale neuvedomujú si to. Ak aj majú určité príznaky, hanbia sa s nimi zveriť lekárovi, alebo inému odborníkovi a dúfajú, že to „prejde samé“. Aj keď nemajú žiadne symptómy diagnostikovateľnej psychickej poruchy, sú situácie, kedy sú ich psychická pohoda a duševné zdravie ohrozené, možno na určitú dobu aj čiastočne narušené rôznymi krízovými situáciami. Takéto obdobia považujú za „normálne“ a nevenujú sa starostlivosti o svoje duševné zdravie. Ak sa však stavy „nepohody“ opakujú častejšie, alebo sú príliš intenzívne, hrozí riziko prepuknutia určitej psychickej choroby.
Kedy je čas osloviť odborníka
Je nevyhnutné rozlišovať medzi duševnou poruchou, pri ktorej je už potrebná pomoc odborníka – lekára, psychológa, psychiatra a medzi narušením duševného zdravia, psychickej rovnováhy, pri ktorom si každý z nás dokážeme pomôcť na základe našich autoregulačných schopností, uplatňovaných v procese psychohygieny. V praxi rozlišujeme medzi duševným zdravím zo širšieho alebo z užšieho hľadiska.
Zo širšieho hľadiska je duševne zdravý človek taký, ktorý:
-
je si vedomý slabých aj silných stránok svojej osobnosti a v zmysle toho koná a stanovuje si svoje ciele
-
je spokojný sám so sebou a prijíma sa taký, aký je, pričom sa snaží vo svojom živote stále napredovať
-
nachádza zmysel svojho života a každej svojej činnosti
-
dokáže bez problémov prekonávať záťaže každý deň
-
vie vytvárať trvalé sociálne vzťahy a efektívne riešiť interpersonálne konflikty
-
dokáže milovať a odpúšťať
Z užšieho hľadiska chápeme duševne zdravého človeka ako takého, u ktorého nie sú diagnostikovateľné duševné choroby (napríklad depresia, sociálna úzkostná fóbia, generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, posttraumatická stresová porucha, porucha prijímania potravy a pod.).
Viac obetí ako HIV
Svetová zdravotnícka organizácia prízvukuje nárast výskytu depresií, neuróz a iných psychických porúch, pričom jej záverečná bilancia je neradostná – odhaduje sa, že v priebehu jedného roka viac ako 27 percent dospelých Európanov zažilo aspoň jednu formu duševnej choroby. Najbežnejšími formami zlého duševného zdravia v Európskej únii (EÚ) sú úzkostné poruchy a depresia. Očakáva sa, že do roku 2020 bude depresia najvýznamnejšou príčinou chorôb v rozvinutých krajinách. V súčasnosti v EÚ zomiera každý rok asi 58 000 obyvateľov v dôsledku samovraždy, čo je viac ako počet úmrtí spôsobených dopravnými nehodami, vraždami alebo HIV/AIDS.
Okrem zníženia kvality života a psychickej, fyzickej i sociálnej pohody človeka sú zo sociálno- ekonomického hľadiska dôsledky zlého duševného zdravia rôzne, napríklad zlé duševné zdravie stojí EÚ približne 3 – 4 percentá HDP, a to najmä v dôsledku straty produktivity. Duševné choroby sú hlavnou príčinou predčasného odchodu do dôchodku a priznania invalidného dôchodku, poruchy správania v detstve spôsobujú náklady v sociálnom, vzdelávacom, ako aj v trestnom a súdnom systéme.
Predmet psychohygieny
Jedným zo spôsobov, ako efektívne vplývať na svoje zdravie v pozitívnom smere je poznanie a uplatňovanie zásad psychohygieny vo svojom každodennom živote. Predmetom psychohygieny sú problémy ľudí – nesprávna životospráva, vyčerpanosť, starosti, duševná záťaž, nevyhovujúce sociálne prostredie a možnosti ich eliminácie alebo aspoň zmiernenia, pričom do úvahy berie celého človeka, ktorého vnímame ako bio-psycho-sociálno-spirituálnu bytosť.
Psychohygiena je disciplína, ktorá stojí na rozhraní lekárskych, psychologických a sociálnych vied. Jej všeobecným cieľom je duševná rovnováha, duševné zdravie a zdravý spôsob života človeka vo všetkých vekových obdobiach. Psychohygiena sa zameriava na možnosti autoregulácie jedinca, pôsobenie na seba samého a na aktívne pretváranie svojho prostredia. Ťažisko má v psychickej regulácii, v sebavýchove, v hygiene myslenia, predstáv, pozornosti a podobne.
Význam psychohygieny v živote človeka
Psychohygiena je určená pre zdravých i chorých ľudí. Ľuďom poskytuje návod na zdravý spôsob života, posilňuje nielen ich duševné a telesné zdravie, ale aj ich sebapoznanie, sebavedomie a pocity spokojnosti. Je prevenciou pred mnohými psychosomatickými a duševnými chorobami. Podľa viacerých odborníkov je úloha psychohygieny v prevencii somatických a psychických chorôb nepopierateľná. Duševne zdravý a vyrovnaný človek je odolnejší proti telesným chorobám a najmenej jedna tretina všetkých somatických chorôb vzniká primárne poruchou duševnej rovnováhy.
Dodržiavaním zásad psychohygieny sa dajú vyliečiť aj niektoré ľahšie duševné poruchy (ľahšia forma neuroticizmu a iné). Známa je aj skutočnosť, že u optimistického pacienta s dobrým psychickým stavom, veriace vo svoje uzdravenie, prebieha liečba priaznivejšie ako u iného, rovnako chorého pacienta, ktorého psychický stav je horší. Psychohygiena pozitívne vplýva na koncentráciu a výkonnosť ako pri tvorivej duševnej práci, tak aj pri manuálnej práci, na čo zabúdajú aj mnohí zamestnávatelia.
Človek, ktorý je vyrovnaný, duševne zdravý, priaznivo vplýva na svoje sociálne okolie. Nevyrovnaný človek, naopak, vnáša do medziľudských vzťahov podráždenosť a viac konfl iktov. Nemenej významnou skutočnosťou je, že poznaním a praktickým realizovaním psychohygieny sa nezvyšuje len vyrovnanosť človeka, ale následne aj jeho subjektívna spokojnosť. Nespokojný a nevyrovnaný človek sa často stáva „stresorom“ sám sebe, prežíva veľké citové napätia, nedokáže svoj život prežívať naplno, čo mu bráni dosiahnuť stav radosti a spokojnosti.
Faktory vplývajúce na duševné zdravie
Psychohygiena poukazuje na mnohé faktory, životné situácie a oblasti, ktoré sa môžu spolupodieľať na narušení psychickej rovnováhy, duševného zdravia ľudí, ale zároveň môžu mať za určitých podmienok nenahraditeľný význam pri upevňovaní alebo pri opätovnom nadobúdaní ich duševného zdravia. Medzi tieto faktory zaraďujeme napríklad rodinu, školu, sociálne vzťahy, sebavýchovu (autoreguláciu), súčasný vedecko- technický pokrok, náboženstvo, masovokomunikačné prostriedky.
Sú na vine médiá?
Napríklad rodina môže byť aj miestom násilia, nezhôd, hádok, konfliktov, nenávisti, neprajnosti a žiarlivosti. Podobne je škola miestom, ktoré poskytuje priestor na sebarealizáciu, na rozvoj schopností človeka, no na druhej strane môže byť miestom, ktoré jej účastníkov unavuje, stresuje až vyčerpáva. Médiá si v súčasnom modernom svete plnia svoju informačnú, vzdelávaciu, výchovnú, zábavnú, či oddychovú funkciu, poskytujú veľa praktických a užitočných informácií, príkladov a vzorov.
Stále častejšie sa objavujú názory, že v médiách stále viac prevládajú negatívne vzory a informácie, ktoré hraničia s etikou a morálkou. Obsahujú totiž veľké množstvo násilia, krutosti a informácií s negatívnym emocionálnym nábojom, čo vyvoláva v ľuďoch pocity napätia, násilnosti, neistoty a v konečnom dôsledku aj otupenie emocionálnej citlivosti, čo sa prejavuje v bežnom živote tým, že mnohí považujú používanie násilia za správne a bežné. Zvládať náročné životné situácie nám môže pomôcť naše sociálne prostredie. Pre duševné zdravie je veľmi prospešné mať nablízku osoby, ktoré k nám prechovávajú pozitívny vzťah, majú nás radi, cenia si nás a sú nám ochotné pomôcť v tiesni. Niekedy nám však môže sociálne prostredie spôsobovať veľkú záťaž.
Utváranie nového životného štýlu
Psychohygiena sa zaoberá všetkými oblasťami života človeka, pričom kladie dôraz na jeho duševnú pohodu, psychickú vyrovnanosť. V dôsledku uplatňovania jednotlivých zásad psychohygieny sa tak posilňuje nielen zdravie duševné, ale následne aj zdravie telesné. Psychohygiena nám totiž ukazuje nielen to ako žiť dlhšie, ale súčasne aj to, ako žiť lepšie.
Autor článku: PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD., časopis Bedeker zdravia