Študenti sa môžu vyrovnať s úzkosťou a trémou a zlepšiť svoj výkon, ak bezprostredne pred skúškou napíšu o svojich obavách. V časopise Science to oznámili doktorand Gerardo Ramirez a jeho školiteľka Sian Beilocková z Chicagskej univerzity.
Zistili, že študenti so sklonom ku skúškovej tréme zlepšili svoje výsledky pri dôležitých skúškach v priemere o takmer celý jeden stupeň, keď pred samotnou skúškou dostali desať minút na to, aby písomne vyjadrili dôvody svojich obáv. Študenti zo seba úzkosť "vypísali" a uvoľnili si časť mozgovej kapacity, ktorú normálne blokujú obavy zo skúšky, takže pri skúške obstáli lepšie. Sian Beilocková patrí v USA k popredným odborníkom na takzvané zahltenie pod tlakom, pri ktorom nadaní ľudia pri náročných výzvach podávajú výkony pod svoju úroveň napriek vysokej motivácii dosiahnuť úspech. Príkladom sú popri rôznych študijných či profesijných skúškach dôležité prezentácie alebo športové súťaže.
V skoršom výskume preukázala, že situácie, keď je človek podobne pod tlakom, dokážu odčerpať časť mozgovej kapacity bežne využívanej pre pracovnú pamäť, ktorá tvorí kľúčový predpoklad úspešného riešenia množstva každodenných činností. Sídlom pracovnej pamäte je čelový lalok mozgovej kôry. Funguje v zásade ako mentálny poznámkový blok, ktorý nám umožňuje pracovať s informáciami, týkajúcimi sa aktuálnej úlohy. Úzkosť a obavy ju môžu zahltiť. Gerardo Ramirez a Sian Beilocková vyšli z výskumov iných vedcov, ktoré sa týkali takzvaného expresívneho písania. Ľudia pri ňom počas týždňov až mesiacov opakovane píšu o svojich traumatických alebo ťažkých emocionálnych zážitkoch. Ukázalo sa, že takto možno dosiahnuť zníženie úrovne obáv, ktoré trápili pacientov s depresiami.
Bádateľská dvojica vyslovila predpoklad, že by to malo fungovať aj pri skúškovej tréme, a to už pri jedinom "vypísaní" sa z obáv. Overovali to na 20 vysokoškolských študentoch počas dvoch testov z matematiky. Pri prvom im jednoducho povedali, aby sa usilovali, ako len vedia. Pred druhým však vytvorili stresovú situáciu tým, že študentom sľúbili za dobrý výkon peniaze – a povedali im, že iní študenti závisia na ich výkone ako súčasti tímového úsilia. A napokon, že ich prácu zaznamenajú na video, ktoré si prezrú príslušní učitelia matematiky.
Polovici študentov potom dali desať minút, aby expresívne písali o svojich pocitoch z nadchádzajúceho testu, druhá polovica medzitým jednoducho ticho čakala. Prvá polovica mala oveľa lepšie výsledky. Lebo kým jej členovia zaznamenali päťpercentné zlepšenie matematickej presnosti, členovia druhej naopak 12-percentné zhoršenie. Ďalší pokus ukázal, že v tomto kontexte nebol dôležitý samotný akt písania, ale to, že sa písalo o myšlienkach, súvisiacich s testom. Podobné boli výsledky dvoch inak koncipovaných pokusov so stredoškolskými študentmi, ktorí mali absolvovať prvú záverečnú skúšku z biológie. "Myslíme si, že tento typ písania pomáha ľuďom podávať najlepšie výkony v rámci širokého rozpätia situácií, keď sú pod tlakom – či už je to dôležitá prezentácia klientovi, prejav pred obecenstvom, či dokonca prijímací pohovor do nového zamestnania. Zahltenie je vážny problém, vzhľadom na to, že zlý výkon pri skúškach ovplyvňuje akademické možnosti študenta. Obmedzuje tiež zaradenie potenciálne kvalifikovaných študentov do databázy talentov pre kariérne zamestnania, kde ubúdajú pracovné sily, ako vo vede a technike," povedala Sian Beilocková.
Zdroj: Science zo 14.1.2011; Komuniké University of Chicago z 13.1.2011
Autor článku: TASR