Medicínsky pokrok 20. a 21. storočia umožnil, že mnohé ochorenia, vedúce k zlyhávaniu ľudských orgánov, môžu byť liečené transplantáciou orgánu – jeho nahradením orgánom zdravého darcu.
Prvoradá v transplantačnom programe je darcovská problematika. Často používaná veta „bez darcov nie sú transplantácie“ má absolútnu platnosť. Darcom orgánov sa najčastejšie stáva mŕtvy človek, u ktorého došlo v dôsledku závažného poškodenia k smrti mozgu, t. j. vyhasnutiu všetkých mozgových funkcií. Rodina i lekársky personál sú konfrontovaní so skutočnosťou, že pacient, ktorého život už nie je možné zachrániť, naopak zachraňuje darovaním orgánov iného človeka. Nie každý zomretý pacient je vhodným darcom orgánov. Z medicínskeho hľadiska nesmie byť darovaný orgán postihnutý ochorením, vylúčiť sa musí riziko prenosu infekčné- ho a nádorového ochorenia. V prípade transplantácie obličky (a zriedkavo aj časti pečene, pľúc alebo tenkého čreva) sa darcom orgánu môže stať aj žijúci darca - pacientov príbuzný alebo blízky priateľ. Rozhodnutie darovať orgán musí byť dobrovoľné, potenciálny darca musí absolvovať kompletné medicínske, psychologické a sociálne zhodnotenie, operačný výkon nesmie darcu ohroziť ani v bezprostrednom období ani dlhodobom časovom horizonte. Odber a transplantácia s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu sú legislatívne zakázané.
Transplantácia obličiek
Transplantácia obličky sa v priebehu posledných desaťročí stala preferovanou liečbou nezvratného obličkového zlyhania. Transplantovaný pacient žije dlhšie ako pacient liečený dialýzou, jeho kvalita života je vyššia a cena liečby po úspešnej transplantácii nižšia. Na Slovensku existujú 4 obličkové transplantačné centrá (Urologická klinika FNsP akad. L. Dérera Bratislava, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, FN Martin a FNsP pracovisko Trieda SNP 1, Košice). V roku 2006 uskutočnili 195 transplantácií obličiek od zomretých a 14 transplantácií od príbuzných darcov. Počtom 39 transplantácií na milión obyvateľom sme sa vyrovnali vyspelým okolitým krajinám. Nárast transplantačnej aktivity oproti roku 2006 predstavoval skoro jednu tretinu. Ostáva len dúfať, že aj tento rok potvrdí excelentné minuloročné výsledky, pretože na čakacej listine stále ostáva okolo 700 potenciálnych príjemcov, s priemernou dobou čakania presahujúcou 3 roky.
Medzi absolútne kontraindikácie k transplantácii obličky patrí nekontrolovateľné nádorové ochorenie, HIV pozitivita, aktívna systémová infekcia a akékoľvek ochorenie s prognózou prežitia menej ako 2 roky. Zaradeniu pacienta na čakaciu listinu predchádza jeho podrobné vyšetrenie a informovaný súhlas. Výber vhodného príjemcu k transplantácii rešpektuje medicínske kritériá a v prípade transplantácií od mŕtvych darcov aj princíp spravodlivosti. K medicínskym kritériám patrí kompatibilita v AB0 systéme krvných skupín, čo najvyššia zhoda v hlavných transplantačných antigénoch (tzv. HLA systéme), výsledok krížovej skúšky (v sére darcu nesmú byť v dobe transplantácie prítomné protilátky voči antigénom darcu), proporcionalita veku a veľkosti darcu a príjemcu. Princíp spravodlivosti zohľadňuje urgentnosť transplantácie, imunizáciu voči HLA antigénom, dobu čakania na obličku, možnosť získania orgánu v budúcnosti a geografické aspekty. Optimálne výsledky transplantácie sa dosahujú pri jej uskutočnení pred alebo tesne po zahájení dialyzačnej liečby. Mladým príjemcom s juvenilným typom diabetes mellitus by mala byť ako prvá lieče
ná možnosť ponúknutá kombinovaná transplantácia pankreasu a obličky. Tento typ výkonu nielenže zlepší diabetickú mikroangiopatiu, ale je spojený s najlepším dlhodobým prežívaním pacienta. Transplantácia obličky samotnej je len druhá najlepšia voľba. Posledná operácia tohto druhu sa na Slovensku uskutočnila pred 5 rokmi, program čaká na svoje oživenie.
Transplantácia srdca
Transplantačný program srdca, uskutočňovaný v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave, oslávil nedávno 10 rokov svojej úspešnej existencie. Popri transplantácii obličky predstavuje v súčasnosti jediný funkčný transplantačný program na Slovensku. Transplantácia srdca predstavuje život zachraňujúcu liečbu pre mnohých pacientov so zlyhávaním srdca, ktorí ostávajú symptomatickí napriek optimálnej farmakologickej liečbe. Počet transplantácií (22 pacientov) stúpol v roku 2007 v porovnaní s uplynulými rokmi o sto percent, počtom výkonov 4/mil. obyvateľov program dosiahol transplantačný priemer štátov Európskej únie.
Transplantácia pečene
Transplantácia pečene sa v priebehu posledných desaťročí stala reálnou liečebnou možnosťou pre pacientov s fulminantným zlyhaním pečene ako aj cirhózou pečene. Vyriešenie technických problémov, zbieranie skúseností v liečbe potransplantačných komplikácií viedlo vo svete k významnému zlepšeniu výsledkov a tým zákonite k zvyšovaniu počtu výkonov a novej výzve – nedostatku vhodných orgánov. Problém Slovenska je opačný. V súčasnosti neexistuje funkčné transplantačné centrum a indikovaní pacienti sú transplantovaní v zahraničí. Riešenie tohto problému je jednou z úloh Národného transplantačného programu, ktorý počíta s dobudovaním Hepatobiliárneho centra pre komplexnú diagnostiku a liečbu hepatobiliárnych ochorení a transplantáciu pečene.
Transplantácia pľúc
V priebehu posledných 25 rokov sa podobne ako u iných orgánov stala transplantácia pľúc reálnou možnosťou liečby pre pacientov s početnými ochoreniami vedúcimi k pokročilej pľúcnej nedostatočnosti. Počet výkonov sa v súčasnosti v Európe pohybuje okolo 2,5 /mil. obyvateľov (údaje Rady Európy za rok 2006). Slovenskí pacienti sú k transplantácii indikovaní v zahraničí, najčastejšie v AKH Viedeň, na Slovensku sa uskutočňuje potransplantačná starostlivosť.
Vyváženosť pohľadu na transplantáciu
Pri transplantácii akéhokoľvek orgánu musí potenciálny príjemca pred zaradením na čakaciu listinu prejsť podrobným vyšetrením posudzujúcim jeho vhodnosť a zvažujúcim sprievodné riziká, ako aj urgentnosť operácie. Najmä čo sa týka transplantácie obličky, ktorá nie je bezprostredne život zachraňujúca, musí byť prínos transplantácie zvážený voči zvýšenému perioperačnému riziku. Transplantácia žiadneho orgánu sa v súčasnosti nezaobíde bez liekov, tzv. imunosupresív, ktoré zabraňujú tomu, aby imunitný systém príjemcu transplantovaný orgán neodlúčil. Napriek ich pravidelnému užívaniu je časť príjemcov vystavená riziku akútnej alebo chronickej rejekcie, ktorá obmedzuje dĺžku funkcie transplantovaného orgánu.
Imunosupresívna liečba samotná nie je bez rizika. U časti príjemcov vedie k zvýšenému výskytu infekčných a nádorových ochorení, svojimi vedľajšími účinkami na krvný tlak, lipidy alebo hodnoty krvného cukru zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, zriedkavosťou nie je ani potransplantačná osteoporóza. Dlhodobú funkčnosť transplantovaného orgánu môže skrátiť recidíva základného ochorenia. Napriek tomu, že každý transplantovaný pacient musí počítať s pravidelnými kontrolami na transplantačnej ambulancii, ako aj s občasnou potrebou hospitalizácie. Transplantácia orgánu je úžasnou možnosťou, ktorou dnešná medicína dokáže predĺžiť prežívanie a významne zvýšiť kvalitu života pacienta.
Autor článku: MUDr. Barbara Grandtnerová, PhD., časopis Bedeker zdravia