Isté druhy kožných ochorení vyvolávajú parazity, pričom u ľudí najčastejšie parazitujú tri druhy vší – voš vlasová, šatová a voš ohanbia. Človek je zároveň jediným primátom na, ktorom parazitujú aj blchy.
Ochorenie, ktoré vyvoláva voš vlasová nazývame pedikulóza – zavšivenie. Na rozdiel od iných druhov vší, sa nepodieľa na prenose choroboplodných zárodkov, t.j. neprenáša iné ochorenia. Nebezpečenstvo bĺch spočíva v možnom prenose moru a endemického týfusu.
Voš – prenos, príznaky a diagnostika
Vši sú parazity schopné prežiť iba na človeku, a to saním jeho krvi. Ich životný cyklus zahŕňa päť štádií – od vajíčka (hnida) až po dospelú voš. Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne. Ich bodnutie vyvoláva silné svrbenie. Škrabanie môže mať za následok sekundárnu baktériovú nákazu kože (ekzém, pyodermiu, resp. furunkulózu). U detí sa najčastejšie vyskytuje voš vlasová žijúca vo vlasovej časti hlavy, menej často aj napr. v obočí, brade, fúzoch. Ochorenie sa v ľudskej populácii prenáša hlavne pri priamom styku. Predpokladá sa taktiež prenos predmetmi, ktoré boli v kontakte s vlasmi (hrebene, kefy, uteráky, čiapky, šatky, pokrývky hlavy). Prvým príznakom pedikulózy je prítomnosť bielych hníd, pripomínajúcich lupiny. Na rozdiel od lupín sú hnidy na vlasoch pevne prichytené. Na pokožke hlavy môžeme pozorovať sčervenané miesta po uštipnutiach s následným silné svrbenie hlavy. Pri poškodení pokožky sa môžu vytvoriť ekzémy. K diagnostike zavšivenia slúži dôkladná prehliadka vlasov pri dobrom osvetlení, pri ktorej hľadáme hnidy a lezúce vši s ich následným vyčesávaním hustým hrebeňom nad bielym papierom pri sklonenej hlave.
Preventívne opatrenia
Jediným účinným opatrením zamedzujúcim prenosu vší je denná kontrola vlasov, používanie vlastných predmetov osobnej hygieny (uterák, hrebeň) a zabránenie ich vzájomnému požičiavaniu. To isté platí aj v prípade čiapok, šatiek, prípadne iných pokrývok hlavy. Značným problémom v prevencii proti pedikulóze je skutočnosť, že nie všetci rodičia vykonávajú odvšivovanie svojich detí dôsledne a trvalo, prípadne ho nevykonávajú vôbec. Ďalším vážnym problémom je skutočnosť, že najmä rodiny z nižších sociálno-ekonomických skupín nemajú finančné prostriedky na nákup dezinsekčných prípravkov.
Základné kroky vedúce k odvšivaveniu
Liečba je pomerne jednoduchá , vyžaduje však trpezlivý a zodpovedný prístup. Pri zistení zavšivenia okamžité a dôsledné ošetrenie vlasov! Toto opatrenie je však účinné iba v prípade, ak sa uskutoční v rovnakom čase u všetkých postihnutých osôb. Opatrenia na likvidáciu zavšivenia sú záležitosťou a súčasťou osobnej hygieny. Počas liečby je nutná denná výmena posteľnej a osobnej bielizne s následným praním pri teplotách nad 60 °C. Ak sa u niektorého člena rodiny objavia vši, liečbe sa musia podrobiť všetci členovia súčasne, aby sa vylúčili vzájomné prenosy. To isté platí aj pre kolektívne zariadenia. K samotnému odstráneniu vší, resp. aj hníd, sa používajú rôzne prostriedky zvyčajne v podobe šampónu, vlasového gélu, kondicionéru. Niektoré prípravky sú v lekárni voľné dostupné, väčšina z nich nie je hradená zdravotnými poisťovňami. Základom je použitie šampónu (napr. Parasidose, Diffusil H, Orthosan), ktorý sa aplikuje na mokré vlasy v rovnomernej vrstve, masírovaním vlasovej pokožky s dobou pôsobenie 3 minúty, alebo postupujeme podľa pokynov výrobcu. Následne sa vlasy opláchnu čistou vodou. Pre dosiahnutie požadovaného účinku je nutné celý proces ešte raz zopakovať, čím sa dosiahne likvidácia aj lariev vyliahnutých z hníd. Ďalšie prípravky (napr. Hedrin – roztok, Difusil – vlasová voda, Devos, Jacutin, Nemoxan – kondicionér) a ich použitie je však vždy nutné kombinovať s použitím šampónu. Predmety, ktoré boli v priamom kontakte s vlasmi je potrebné ošetriť prípravkom Biolit na lezúci hmyz, alebo namočiť do roztoku s obsahom chlóru (Savo, Chloramín).
Blcha
Doteraz bolo opísaných okolo 1000 druhov bĺch. Podobne ako u vší je ich životný cyklus tvorený z niekoľkých fáz. Blchy parazitujú na vtákoch a cicavcoch. Uhryznutie blchy svrbí, pretože jej sliny obsahujú látky zabraňujúce zrážanie krvi, dráždia kožu a vyvolávajú v nej zápal. Ak nie je k dispozícii žiadny hostiteľ, môžu títo škodcovia prežiť dlhé týždne bez potravy. Z hľadiska prevencie je nevyhnutné pravidelne a dôkladne prať šatstvo a posteľnú bielizeň. Čistiť a vysávať miesta, kde spávajú domáce zvieratá. Psi a mačky opatriť obojkom proti hmyzu alebo im čistiť srsť každé štyri týždne prípravkom proti blchám.
Proti blším larvám v koberci pomáha aj časté vysávanie a prášenie. Larvy v textíliách hynú praním alebo žehlením – podľa možnosti pri vysokej teplote. Pri napadnutí blchami pomáhajú insekcitídy v podobe prášku alebo spreja. Miesta pre domáce zvieratá, postele, matrace atď., by sa mali ošetrovať podľa návodu, aby sa najprv zničili blchy. V odstupe 14 dní by sa mali následne, jeden až dvakrát, používať takzvané „inhibítory zvliekačov kože“, aby sa zničili aj larvy.
Roztoče
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú roztoče všeobecným zdravotným problémom. U nás najrozšírenejšie a pre alergikov najškodlivejšie sú bytové druhy roztočov Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae. V nadmorskej výške 1500 –1800 m sa oba druhy roztočov nevyskytujú. Pre alergikov predstavujú najväčšie nebezpečenstvo roztoče obsiahnuté v domácom prostredí, nazývané roztoče bytového prachu. Jeden gram prachu z matraca a lôžka môže obsahovať 2 000 až 15 000 roztočov. Látka, ktorá alergiu vyvoláva je obsiahnutá vo výlučkoch roztočov.
Výskyt roztočov a podmienky pre ich rast
Roztoče sú drobné článkovce, neviditeľné voľným okom. Sú dlhé asi tretinu milimetra. Živia sa ľudskými lupinami a odpadnutými čiastočkami povrchu kože. Ich výskyt je najväčší na lôžku, najmä v matracoch, vankúšoch, prešívaných dekách, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok potravy. Roztoče sa nachádzajú však aj v plyšových hračkách, v kobercoch, kreslách, pohovkách a čalúnenom nábytku s látkovými poťahmi, závesoch a ďalších bytových textíliách. Výživou preň sú aj mikroskopické plesne. Teplota ľudského tela, teplota lôžka a určitý stupeň vlhkosti vytvárajú ideálne podmienky pre množenie roztočov. Najlepšie podmienky pre rast roztočov je prostredie s teplotou 22 – 26 ° C a relatívnou vlhkosťou vzduchu v rozmedzí 70 – 80 percent.
Príznaky alergie a zdravotné riziká
Alergia sa môže prejaviť príznakmi nádchy, astmy a ekzému (napr.: opuch a svrbenie nosovej sliznice, kýchanie, vodnatá sekrécia z nosa, ťažkostí s dýchaním, záchvaty dušnosti, kašľa, erytematózna koža). Typické sú problémy najmä ráno po prebudení.. Alergia na roztoče sa niekedy podieľa aj na vývoji mnohých ochorení. Ide napríklad o ochorenie ako je chronický zápal dýchacích ciest, alergická astma alebo chronický atopický ekzém. Niekedy sa však alergia neprejaví typickými príznakmi ale svojou podstatou podmieňuje procesy, ktoré môžu zapríčiniť ochorenie až po niekoľkých rokoch. V tomto bezpríznakovom období už však môže v dýchacom ústrojenstve prebiehať alergický zápalový proces, ktorý sa za určitý čas stane vlastným podkladom alergického ochorenia.
Preventívne opatrenia
Základom je eliminácia roztočov zabezpečením bezprašného, bezroztočového a bezalergénového bytu napríklad úpravami lôžka, výmenou všetkého, čo obsahuje vlnu, trávu, perie, syntetické materiály. Ráno je potrebné posteľ a spálňu dobre vyvetrať a nie hneď zastielať lôžko; v miestnosti kde spíme má byť chladno a sucho (teplota do 20°C, relatívna vlhkosť 40 – 50 percent); posteľné plachty vetrať denne, najmenej 2x za týždeň. Ideálne je nemať v byte žiadny koberec, závesy; uprednostňovať obliečky, prikrývky a závesy z umelých vlákien a bavlny, nepoužívať huňaté prikrývky a kožušiny; plyšové hračky; pri upratovaní uprednostniť vysávače s uzavretým okruhom, filtrami a s príslušenstvom, ktoré zabraňujú víreniu prachu vzduchovým prúdom z vysávača.
Autor článku: Mgr. Slávka Mrosková, PhDr. Dagmar Magurová, PhD., časopis Bedeker zdravia