Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré je zapríčinené chronickou expozíciou osôb škodlivým látkam vonkajšieho prostredia najmä chronickej inhalácii škodlivinám cigaretového dymu.
Je charakterizované obmedzením prúdenia vzduchu, ktoré má obvykle progresívny charakter, teda nie je úplne zvratné (reverzibilné). CHOCHP je však liečiteľné ochorenie, ktorému sa dá vo veľkej miere predchádzať.
Epidemiologické a niektoré klinické údaje
CHOCHP v súčasnosti patrí medzi vedúce príčiny chorobnosti a úmrtnosti vo svete. V súčasnosti je piatou najčastejšou príčinou úmrtia vo svete, štvrtou vedúcou príčinou úmrtia v USA. Výskyt ochorenia stúpa lineárne vekom. U osôb starších ako 40 ročných je výskyt CHOCHP viac ako 10 percent. Výskyt CHOCHP v jednotlivých krajinách a skupinách obyvateľstva je priamo závislý od prevalencie fajčenia cigariet, ako jedného z najdôležitejších rizikových faktorov. Aj keď sa jedná o ochorenie s multifaktoriálnou etiológiou, môžu ho zapríčiniť aj škodliviny vonkajšieho a pracovného prostredia, fajčenie je najvýznamnejší faktor determinujúci zvýšený výskyt a úmrtnosť na CHOCHP v celom svete.
CHOCHP je „pod-diagnostikovaným“ ochorením, nielen vo včasných štádiách ale aj v pokročilých štádiách choroby, keď sú pľúcne funkcie značne znížené. K diagnóze ochorenia sa používa spirometrické – funkčné vyšetrenie pľúc. Najpoužívanejším testom je vyšetrenie úsilného výdychu vitálnej kapacity, najmä jeho objemu za jednu sekundu, ktorý je u týchto pacientov znížený.
CHOCHP je ochorenie, ktoré v pokročilých štádiách spôsobuje okrem utrpenia chorého, aj značnú ekonomickú zaťaž pre neho samotného, jeho rodinu ale aj celú spoločnosť. Začína dlho predtým, než sú zrejmé symptómy, najmä dýchavica, ktorá je z väčšej časti nezvratná. Avšak zanechanie fajčenia v ktorejkoľvek dobe jej charakteristického priebehu je temer vždy prospešné pre pacienta, prejavujúc sa spomalením zhoršovania pľúcnych funkcií. Napriek týmto vedomostiam a vplyve fajčenia na vznik a priebeh CHOCHP a aj iných ochorení, zostáva fajčenie vo svete stále zdravie devastujúcou závislosťou u približne jednej tretiny populácie sveta staršej ako l5 rokov.
Cigaretový dym, dýchacie cesty a pľúca
Dym, ktorý je aktívne vdychovaný fajčiarom do dýchacích ciest a pľúc, je hlavný prúd dymu. Dym unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi je vedľajší prúd dymu. Ich chemická skladba je rozdielna. Niektoré látky sú vo vedľajšom prúde dymu vo vyšších koncentráciách ako v hlavnom prúde dymu. Cigaretový dym je vlastne koncentrovaným aerosólom, kde sú v plynnom prostredí rozptýlené pevné a kvapalné častice. Partikulárna (hmotná, pevná, korpuskulárna) fáza tvorí približne 8 percent, zvyšok 92 percent, tvorí plynná fáza.
Horné a dolné dýchacie cesty sú opakovane a dlhodobo exponované škodlivinám cigaretového dymu, ktoré tu priamo pôsobia na sliznicu, ale sú aj absorbované do krvi alebo predtým rozpustené v slinách a prehĺtané. Aj keď sa prúd dymu pri inhalovaní podrobí čistiacej činnosti dýchacích ciest, predsa len sa podstatná časť dymu dostáva do dýchacích ciest a pľúc. Aj u fajčiara, ktorý neinhaluje, sa v dýchacích cestách nachádza významný podiel škodlivých substancií. Z tohoto aspektu nie je ľahostajný ani vplyv pasívneho fajčenia, najmä v uzavretých priestoroch, čo potencuje aj skutočnosť, že vedľajší prúd dymu obsahuje niektoré chemické substancie v omnoho vyšších koncentráciách ako hlavný prúd dymu.
Organizmus sa proti škodlivinám cigaretového dymu bráni reflexnými a nereflexnými ochrannými a obrannými mechanizmami. Uvedené mechanizmy dýchacieho systému nie sú schopné v plnom rozsahu odolávať masívnemu a dlhodobému náporu inhalačných nox z cigaretového dymu. Inhalované noxy najprv ovplyvnia vlastnosti hlienu, potom činnosť riasinkového epitelu (ciliostáza) a funkciu pohárikových buniek. Následkom toho vznikajú a utvárajú sa chorobné zmeny v bunkách epitelu, ktoré spôsobujú poruchu samočistiacej schopnosti epitelu dýchacích ciest. Ich rozsah a charakter závisí od už horeuvedených faktorov.
Fajčenie a chronická obštrukčná choroba pľúc
Cigaretový dym zohráva podstatnú úlohu v indukcii zápalu dýchacích ciest avšak len u 20 – 30 percent fajčiarov vznikne CHOCHP. Významnú úlohu teda hrajú vnútorné – endogénne, hlavne genetické faktory fajčiara ako napr. vrodená viariabilita (génový polymorfizmus) obranných pľúcnych faktorov. Zápalová odpoveď dýchacích ciest na inhaláciu cigaretového dymu s následnou postupnou remodeláciou dýchacích ciest, ktorá sa podieľa na ich zúžení a vzniku obštrukčnej ventilačnej poruchy, bola rozpoznaná až nedávno. Najvčasnejšími miestami obmedzenia prietoku vzduchu sú menšie dýchacie cesty, bronchioly s priemerom menším ako 2 mm vo vnútornom priereze.
Obštrukcia prieduškového stromu sa kombinuje so stratou elasticity pľúcneho tkaniva, zvýšenou kolabsibilitou drobných dýchacích ciest, postupne aj deštrukciou pľúcneho parenchýmu, redukciou plochy pľúc pre výmenu krvných plynov. S nárastom závažnosti obštrukcie dýchacích ciest je výmena dýchacích plynov limitovaná. Spočiatku ide len o limitáciu pri námahe, ale neskôr aj v pokoji. Tieto chorobné zmeny vedú k vzniku hypoxémie – k zníženej hladine kyslíka v krvi a tým aj v tkanivách ľudského tela. V konečných štádiách sa ani oxid uhličitý nemôže dostatočne dostať von z organizmu a hromadí sa v ňom. Nedostatok kyslíka spôsobuje zmeny aj v iných orgánoch tela najmä srdca, vytvára sa tzv. chronické pľúcne srdce. Pacient sa stáva plne invalidný. V konečnom dôsledku môže zomrieť na kardiorespiračné zlyhanie.
Progresívne zhoršovanie pľúcnych funkcií u fajčiara môže odvrátiť iba včasná protifajčiarska intervencia. Fajčenie cigariet má nepriaznivý účinok na vývoj ventilačnej funkcie pľúc už v mladej dospelosti a potom v celom priebehu CHOCHP.
Príznaky
Príznaky CHOCHP závisia od štádia ochorenia. Pacienti so včasnými štádiami CHOCHP majú prítomný najmä chronický kašeľ, sprvu len ráno a neskôr aj intermitentne, často býva počas celého dňa, zriedkavejšie v noci. Akékoľvek chronické vykašliavanie spúta môže poukazovať na CHOCHP. Pri CHOCHP býva často v dýchacích cestách pridružený bakteriálny zápal, preto máva spútum rozličný charakter.
Druhým príznakom býva postupujúca dýchavica – namáhavé dýchanie alebo až lapanie po vzduchu. Ostatné príznaky sú indikácie zápalu spojené so svalovou slabosťou, ďalej s prítomnou zníženou hladinou kyslíka v krvi (modré pery a akrá – cyanóza). Postupne sa pripájajú príznaky aj z preťaženia srdca – chronického pľúcneho srdca a jeho zlyhávania, akými sú slabosť, opuchy dolných končatín a zväčšenie pečene prípadne známky vodnatieľky. Pacient okrem liekov tu už potrebuje aj dlhodobú domácu oxygenoterapiu.
Dnes je už vedecky dokázané, že fajčenie cigariet je dôležitým rizikovým faktorom vzniku CHOCHP. Veľkosť rizika ovplyvňujú samotné faktory fajčenia – trvanie, intenzita a typ fajčiarskej expozície ale aj geneticky mediovaná vnímavosť, iná chronická expozícia škodlivým vplyvom pracovného a životného prostredia aj koexistujúce iné rizikové faktory a ochorenia. V ostatnom čase sú k dispozícii vhodné diagnostické a nové liečebné stratégie a lieky pre liečbu CHOCHP. Avšak podstatné zníženie chorobnosti a úmrtnosti na toto ochorenie môže priniesť len úspešná primárna a sekundárna prevencia fajčenia.
Reakcie tkanív a orgánových systémov na dlhodobé pôsobenie cigaretového dymu sú rozmanité a zložité. Intenzita škodlivých účinkov fajčenia závisí od:
-
samotných faktorov fajčenia – fyzikálne a chemické vlastnosti cigaretového dymu, počet vyfajčených cigariet za deň, dĺžka a vek začatia fajčenia, hĺbka inhalácie (šlukovanie), dĺžka nedopalku, iné
-
faktorov vonkajšieho prostredia – pracovné a životné prostredie, klimatické vplyvy, alkoholizmus, socio-ekonomické podmienky, iné
-
endogénnych faktorov – vek, pohlavie, genetické faktory, imunitný systém, iné.
Autor článku: MUDr. Eva Kavcová, PhD., časopis Bedeker zdravia