Tím amerických informatikov pracuje na prostriedkoch humánnejšieho zadávania informácií do počítačov. Tie by tak mohli sami "vidieť", čo sa deje a čo treba urobiť, napríklad pri postihnutých a chorých ľuďoch.
Oznámil to Lijun Yin z Binghamtonskej univerzity v štáte New York. "Náš výskum počítačovej grafiky a počítačového videnia sa pokúša ešte viac uľahčiť používanie počítačov. Môžeme nájsť pohodlnejší, intuitívnejší a inteligentnejší spôsob, ako s nimi narábať? Mal by to sprevádzať pocit, že sa rozprávame s priateľom. Okrem iného by to pomohlo postihnutým ľuďom, aby používali počítače tak ako ostatní," povedal Lijun Yin. S kolegami vyvíja prostriedky, vďaka ktorým by sa dali zadávať informácie do počítača napríklad už smerom pohľadu, gestami a rečou.
V prvom rade to predpokladá zdokonaliť softvér počítačového videnia, aby aj jednoduchá webkamera fungovala čo najviac tak, ako pracuje ľudské oko. S tým súvisí rozpoznávanie predmetov a objektov, vrátane samotného užívateľa, a správna interpretácia toho, čo chce používateľ pomocou počítača dosiahnuť.
Časť potrebného vybavenia je už vyvinutá, takže úlohou je, ako to správne pre konkrétny typ využitia skombinovať. Jeden z doktorandov Lijun Yina napríklad nedávno na prezentácii odborníkom vojenského letectva USA zvýrazňoval na jednotlivých snímkach obsahové prvky pohybom očí – hardvérovo mu postačila iba webkamera.
Lijun Yin s kolegami mieni naučiť počítač rozpoznávať emocionálny stav užívateľa. Pracujú so šiestimi základnými emóciami: hnevom, znechutením, strachom, radosťou, smútkom a prekvapením. Zvolili viacero prístupov, napríklad sústredenie sa na zmeny prvkov v oblasti očí alebo úst. Problémom je tiež situácia, ak vidno iba časť tváre.
"Počítače rozumejú iba nulám a jednotkám. Všetko je to o vzoroch. Chceme zistiť, ako sa dá každá emócia rozpoznávať iba na základe najvýznamnejších znakov," povedal Lijun Yin.
S kolegom psychológom Petrom Gerhardsteinom skúmajú vedci možnosti využitia počítačového rozpoznávania emócií pri pomoci autistickým deťom, ktoré mávajú problémy správne interpretovať emócie iných ľudí. Lekári bežne používajú fotografie, aby im vysvetlili, čo každý zo zobrazených cíti. Lijun Yin ponúka trojrozmerné avatary, dokonca prispôsobené tak, aby pripomínali členov rodiny dieťaťa a iných ľudí z jeho okolia.
S kolegami vytvoril databázu trojrozmerných zobrazení výrazov tváre – 2500 výrazov od 100 dobrovoľníkov. Poskytujú ju bezplatne na neziskové výskumné účely. Využíva sa nielen v biomedicínskom výskume, ale aj v kriminalistike a základnej informatike. Lijun Yina to priviedlo k oblasti umelej inteligencie: "Nechceme vytvoriť iba model virtuálnej osoby, chceme pochopiť emócie a pocity reálnej osoby. Chceme, aby počítač dokázal pochopiť aj to, ako sa cítite. To je naozaj ťažké." Zďaleka nejde o akademické cvičenie. Tím totiž túto časť výskumu smeruje k tomu, aby počítač rozpoznával, kedy ľudia cítia bolesť. Najmä tí, ktorí nemôžu sami požiadať o pomoc, paralyzovaní chorobu či po úraze, alebo malé deti. Členovia tímu pracujú na algoritme, ktorý pomôže počítaču na základe zobrazenia tváre určiť, či niekto trpí bolesťami.
Podobný algoritmus by mohol pomôcť aj pri stanovení, či niekto klame. Klasické detektory lži majú veľa nedostatkov a čoraz viac sa nepripúšťajú ako dôkazy v súdnej praxi.
Zdroj: Komuniké Binghamton University zo 4. 3. 2011.
Autor článku: TASR