Novú liečebnú metódu – endovaskulárnu liečbu vnútrolebečných aneuryziem mozgových tepien dnes predstavili neurochirurgovia a odborníci z kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach.
Vnútrolebečná aneuryzma – výduť vnútrolebečnej tepny je najčastejšie sa vyskytujúcou aneuryzmou cievneho systému. Je to vlastne ohraničené rozšírenie tepny spôsobené štrukturálnymi zmenami v tepne. V tomto oslabenom mieste môže dôjsť k prasknutiu cievy, ktoré je spojené s krvácaním do mozgu. „Až 50 percent pacientov sa nedožije ani transportu do nemocnice, zo zvyšnej polovice asi 30 percent máva trvalé následky,“ uviedol dnes prednosta Neurochirurgickej kliniky UNLP Miroslav Gajdoš.
Dodal, že ošetrenie prasknutých aj neprasknutých mozgových ciev možno riešiť klasickým neurochirurgickým zákrokom, prípadne u pacientov, kde je to možné aj endovaskulárnou metódou. „Medzi jej výhody patrí kratší čas hospitalizácie a pacient môže byť niekedy prepustený z nemocnice už po dvoch, alebo troch dňoch,“ doplnil ho prednosta I. kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód UNLP Peter Mach.
Endovaskulárnu liečbu plne hradí zdravotná poisťovňa. Zákrok vykonáva intervenčný rádiológ a UNLP je prvým zdravotníckym zariadením na východnom Slovensku, ktoré ho realizuje. Podľa náročnosti zákroku sa náklady pohybujú do 5000 eur až do 13.000 eur. Doposiaľ bolo uskutočnených sedem takýchto zákrokov a všetky urobil doktor Piotr Pedowski, z kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód UNLP, ktorý sa odborne na túto metódu pripravoval doma aj v zahraničí takmer rok.
„Zatiaľ čo chirurg sa pri operačnej liečbe musí spoliehať na vlastné oči, alebo optiku mikroskopu, endovaskulárna liečba prebieha vo virtuálnom obraze. Operačné pole sa prenáša na monitor počítača pomocou rádiologických zobrazovacích metód,“ povedal Pedowski. Spresnil, že prístup k mozgovej aneuryzme sa realizuje punkciou stehennej tepny v slabine tenkou ihlou. „Špeciálny mikrokatéter sa odtiaľ zavedie cez tepnu až do hlavy pacienta a tam do problematickej cievy. Dĺžka katétra môže byť až jeden a pol metra a operatér s ním manipuluje v trubičke s priemerom asi len dva až štyri milimetre. Potom sa poškodená cieva vyplní špeciálnym materiálom – platinovými špirálami, ktorý zabráni praskaniu výdute a vyradí ju z krvného obehu,“ objasnil Pedowski.
Koncom januára podstúpila tento zákrok aj 51-ročná Košičanka Ružena Bergerová. „Pocítila som prudkú bolesť v hlave a zvracala som. Na urgentnom príjme mi zistili prasknutú cievu v hlave a okamžite som podstúpila zákrok. Som rada, že som mohla podstúpiť práve endovaskulárny výkon, ktorý je šetrnejší. Aj keď som sa veľmi bála, obavy neboli vôbec opodstatnené. Dnes už opäť skúšam robiť to čo predtým. Som vášnivá turistka a už mám za sebou aj prvú túru. A prestala som po viac ako tridsiatich rokoch fajčiť,“ povedala s úsmevom Bergerová.
Autor článku: TASR