Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku? Otázka, ktorú si možno kladiete občas aj vy. Vzťahy s partnermi či partnerkami sú trvalým zdrojom diskusií a hlavnou témou (najmä) ženských rozhovorov. Máločo nám spôsobuje takú radosť, tak nám pozdvihuje ducha a zároveň prináša toľko bolesti a zúfalstva. Allan a Barbara Peasovci, najúspešnejší súčasní autori zaoberajúci sa vzťahmi a ich vplyvom na naše zdravie (fyzické i duševné) hľadajú a ponúkajú odpovede v knihe „Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku.“
Peasovci svoju knihu rozdelili veľmi prehľadne na množstvo pútavých kapitol. Začínajú sexom v mysli, rozoberajú, ako Hollywood zmenil naše vnímanie a prečo to majú muži v 21.storočí ťažšie. Nasleduje veľmi zaujímavá kapitola, ktorá poteší najmä mužov – Čo vlastne ženy chcú. Nájdete v nej aj fakt, že s bohatými mužmi ženy dosahujú viac orgazmov. Ako je to možné? V čom je to tajomstvo? Alebo to je len mýtus?
Autori tiež prezradia, ktoré veci chcú ženy najviac od mužov a čo im na chlapoch imponuje. Ich kniha je plná faktov, rád a odporúčaní, ktoré inšpirujú a napovedia, ako urobiť vzťah ešte lepším.
- 15 faktov o mužoch, ktoré ženy nechápu
- 12 právd o ženách, ktorým väčšina mužov nerozumie
- 13 postupov ako sa stať žiadanejšími.
Prečítajte si ukážky z knihy „Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku.“
Ako mužský mozog hodnotí ženskú príťažlivosť
Keď Bartels a Zeki ukazovali mužom obrázky príťažlivých žien, zistili, že sa zvýšila aktivita v dvoch oblastiach mozgu: v tej, ktorá súvisí s vizuálnou stimuláciou, a v tej, ktorá súvisí s erekciou penisu. (Fíha, to je ale prekvapenie!) Väčšina mužov reaguje na vizuálne podnety, ustavične zízajú na ženy, snívajú o nich, s radosťou si pozrú porno. Nie je to nič prekvapujúce. Ako zistili vedci, keď sú tieto oblasti mužského mozgu aktívne, aktivita oblastí súvisiacich s morálnym hodnotením sa znižuje.
Trojročný chlapček si pri kúpaní obzerá vajíčka. „Mamička,“ pýta sa, „toto je môj mozog?“
Mamička odvetí: „Ešte nie, synček.“
Vizuálna sieť sa v mužskom mozgu vyvíjala milióny rokov, pretože muž musel pohľadom odhadnúť, či bude žena schopná porodiť zdravé deti, aby sa zachoval rod. Ak bola žena mladá a zdravá, muž sa vzrušil a došlo k telesnému spojeniu. Keďže muži sú vizuálne vzrušivejší, zaľúbia sa skôr ako ženy, ich mozog ihneď dostane signál, aby sa začali uvoľňovať hormóny. preto sú muži náchylnejší zaľúbiť sa na prvý pohľad.
Muži teda využívajú predovšetkým zrak na zhodnotenie potenciálu ženy. Keď sa vzrušia, telo im zaplavia hormóny a majú erekciu. Hormóny môžu zahmliť racionálne uvažovanie, preto sú muži náchylní robiť rozhodnutia, ktoré pre nich nie sú – jemne povedané –, najlepšie. Sú to situácie, keď erekcia prevalcuje rozum. Tento fakt neprekvapuje ženy, ktoré majú s mužmi skúsenosti. Výskum Davida Bussa to potvrdzuje a dokazuje, že také správanie je univerzálny jav a vyskytuje sa vo všetkých kultúrach.
Pánbožko dal mužom penis i mozog,
ale len toľko krvi, že nemôžu fungovať súčasne.
Robin Williams
Ako hodnotí ženský mozog mužskú príťažlivosť
Skúmanie skenov ženského mozgu odhalilo niečo celkom iné ako pri mužskom mozgu. U žien sa pri hodnotení príťažlivosti mužov zaktivizuje viacero oblastí súvisiacich s pamäťou. V evolučnom pojmosloví to je adaptačná stratégia na zapamätanie si detailov správania muža. Státisíce rokov bolo úlohou žien starať sa o deti, až kým sa nestali samostatnými. Materstvo je náročná práca a ľudské samičky to majú ťažšie ako samičky iných cicavcov. Ľudské samičky potrebujú pomoc a ochranu, keď kŕmia svoje potomstvo a starajú sa oň. Ak v prehistorických časoch partner samičky umrel, musela vyvinúť mimoriadne úsilie, aby ho nahradila. Na rozdiel od muža, ktorému stačí pohľad, aby ohodnotil opačné pohlavie, žena pohľadom nezistí, či je muž čestný a dôveryhodný, či trafí bežiacu zebru z päťdesiatich metrov alebo či sa s ňou podelí o mäso.
Rovnaký hodnotiaci postup používa dnešná žena, aby si zapamätala, čo muž povedal včera, čo pred troma týždňami a čo pred troma mesiacmi, ako sa správa k deťom, či je milý a štedrý, ako sa správa k svojej matke, kde všade pracoval, ako je materiálne zabezpečený, a toto všetko zohľadní pri hodnotení muža ako partnera. Keď si žena prezerá obrázky nejakého muža, spomenie si na iných mužov s podobnými črtami, pripomína si, aké majú vlastnosti. Jej mozog potom dekóduje tie vlastnosti, ktoré korešpondujú s tvárou muža, na ktorého sa pozerá. Je to ako skladanie skladačky, obrázka jedného muža, pričom používa databázu jednotlivých súčastí skladačiek mnohých iných mužov. Neznamená to, že sa jej skladačku podarí zložiť, znamená to, že v duchu skladá obrázok podľa mužov, ktorých pozná. Zatiaľ čo žena si vyvoláva údaje o mnohých mužoch, aby zhodnotila mužove predpoklady stať sa partnerom, muž hádže pohľady na mnoho žien.
Takže teraz už viete, prečo ženy nikdy nezabúdajú a prečo sa muži obzrú za každou sukňou.
79 percent párov, ktoré majú v úmysle sa zobrať, najprv spolu žije, ale len 18 percent z nich vydrží spolu viac ako desať rokov.
Prečo žiadostivosť dlho nevydrží
Donatella Marazzitiová, psychiatrička na univerzite v Pise v Taliansku, skúma hormonálne zmeny sprevádzajúce obsedantno-kompulzívnu poruchu. Sústredila sa na sérotonín, chemikáliu, ktorá má upokojujúci účinok na mozog. Niektoré lieky potláčajú príznaky ochorenia tým, že v mozgu vybudia tvorbu tejto chemikálie. Marazzitiovú fascinovalo, že ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou rovnako ako zaľúbenci vedia byť celé hodiny fixovaní na jeden predmet alebo na jedného človeka, a aj keď jedni i druhí vedia, že ich posadnutosť je iracionálna, nedokážu ju ovládať. Marazzitiová merala hladinu sérotonínu u 20 pacientov s týmto syndrómom a u 20 bláznivo zaľúbených jedincov, a výsledky porovnala s výsledkami 20 jedincov, ktorí netrpeli obsedantno-kompulzívnou poruchou ani neboli zaľúbení. Zatiaľ čo „normálni“ jedinci mali normálnu hladinu sérotonínu, jedinci trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou a bláznivo zaľúbení jedinci mali tejto chemikálie o 40 percent menej. Tento experiment ukazuje, že romantická láska sa môže zvrhnúť na posadnutosť.
Pri testovaní tých istých osôb o 12 až 24 mesiacov neskôr Marazzitiová zistila, že hormonálne odchýlky, ktoré vznikli v dôsledku sexuálnej túžby, celkom zmizli a hladina serotonínu bola opäť normálna, dokonca aj v prípadoch, ak boli páry stále spolu. Milenci si navzájom prisahajú, že ich city sa nikdy nezmenia, ale hormónom nerozkážeš. Milenci mienia, hormóny menia... Matka príroda je veľmi múdra, hladinu hormónov zodvihne len na taký čas, kým nedosiahne evolučný cieľ – zabezpečenie potomstva.
Tú istú metódu použil s dobrovoľníkmi v roku 2005 Enzo Emanuele s kolegami na univerzite v Pavii v Taliansku. Na dobrovoľníkoch skúmali, či chemickí poslovia – neurotrofíny – majú súvislosť s romantickou láskou. Zistili, že u zaľúbených jedincov koncentrácia faktoru nárastu nervov v krvi prevyšuje normálnu hladinu a stúpa s intenzitou romantických pocitov. Podobne ako Marazzitiová, aj Emanuele s kolegami zistil, že po jednom–dvoch rokoch sú chemikálie lásky fuč, a to aj vtedy, ak sú partneri stále spolu. Ani počiatočná intenzita pocitov lásky, ani koncentrácia faktora nárastu nervov nebola indikátorom toho, či vzťah bude trvať, alebo nie.
Veľmi zaujímavý výskum uskutočnil v roku 2008 tím z Brookovej univerzity v New Yorku pod vedením Dr. Arthura Arona. Skenovali mozgy párov, ktoré boli spolu 20 rokov, a snímky porovnávali so snímkami čerstvo zaľúbených. Zistili, že pri pohľade na fotografie svojich partnerov či partneriek približne 10 percent zrelých párov preukázalo rovnakú mozgovú aktiváciu a chemické reakcie ako čerstvo zaľúbení. Takže nádej predsa umiera posledná...
U 90 percent ľudí dlhodobý vzťah udržiavajú iné faktory ako zvýšený výskyt hormónov.
V rovnakom čase uskutočnil výskum biochemik Abdulla Badawy vo Whitchurchskej nemocnici v Cardiffe vo Walese. Zistil, že hladinu sérotonínu v mozgu znižuje aj alkohol. Nízka hladina sérotonínu môže vyvolať ilúziu, že celkom obyčajný muž či žena na opačnom konci baru je neskutočne príťažlivý či príťažlivá.
Všetky tieto výskumy prinášajú jasné posolstvo ľuďom, ktorí túžia po láske, čo vydrží roky rokúce: vyčkajte najmenej dva roky a až potom sa citovo alebo finančne spojte s niekým do dlhodobého zväzku. (A starostlivo zvažujte, do akého baru zájdete.)
No ak sa všetci chemickí poslovia intenzívnych romantických pocitov do dvoch rokov stratia, aké chemické lepidlo drží páry spolu dlhé roky? Áno, nádej existuje. Povieme si o tom v ďalších kapitolách.
Čo sa deje, keď dostaneme kopačky
Jeden z dôvodov, prečo sa nám pri novej láske zastavuje srdce, je obava z toho, že city nie sú vzájomné a že sen sa môže skončiť. Fisherová, Brownová a Aron snímkovali mozgy 40 mladých mužov a žien, ktorých nedávno ohrdli ich partneri. Tak ako pri experimente s čerstvo zaľúbenými, ktorý v roku 2009 uskutočnili Brownová a Fisherová, vedci porovnávali dva súbory snímok: jeden, keď sa účastníci experimentu pozerali na fotografie priateľov, a druhý, keď sa pozerali na fotografie svojich bývalých lások. Ukázalo sa, že keď sa pozerali na fotografie partnerov, ktorí ich nedávno pustili k vode, zaktivizovali sa oblasti mozgu spojené s fyzickou bolesťou, obsesívno-kompulzívnym správaním, riskantným konaním a potláčaním hnevu. Takisto zistili, že keď nás objekt našej lásky opustí, tieto oblasti mozgu sa ešte väčšmi zaktivizujú a ešte väčšmi nás priťahuje osoba, ktorá nás ohrdla. Podobne ako pri reakcii „bojuj, alebo uteč!“ sa mozog vypne k poslednému pokusu získať milovanú osobu späť, aby predišiel bolesti z odmietnutia. Keď však napokon vezmeme na vedomie, že nás pustili k vode, v mozgu sa zaktivizujú oblasti spojené so zúfalstvom.
Keď vás opustí objekt vašej lásky, váš mozog ho chce ešte nástojčivejšie prenasledovať.
Keď sa účastníci experimentu pozerali na fotografie svojich bývalých lások, spustil sa im systém dopamínu v mozgu – ten istý, ktorý súvisí s radosťou a závislosťou. Nestalo sa tak, keď sa pozerali na fotografie priateľov. Snímky mozgu ľudí, ktorých opustili, a milovaná osoba vysvetľuje, prečo môže byť koniec vzťahu príčinou vážnych zdravotných problémov. Keď niekoho odmietnu a hormóny šťastia ako dopamín zmiznú, nahradia ich chemikálie, ktoré môžu viesť k depresii, znižujú obranyschopnosť organizmu a môžu zapríčiniť ochorenie. Zhruba platí, že za každý rok vzťahu je potrebný jeden mesiac, aby sme bývalú lásku dostali von zo systému a aby sa naše hormóny bez stresu vrátili od normálu. Takže ak vzťah trval dva roky, budeme potrebovať zhruba dva mesiace, aby sme ho dostali von zo systému a mali pocit, že to je za nami. Tým možno vysvetliť fakt, že ak ľudia stratia životného partnera napríklad po 50 rokoch manželstva, možno sa už nikdy nespamätajú zo stavu, ktorý sa nazýva zlomené srdce.
Ďalšie ukážky z knihy „Prečo chcú muži sex a ženy potrebujú lásku.“
Autor článku: Vydavateľstvo Ikar