Nový výskum DNA potvrdil, že nijakí dvaja ľudia nie sú úplne rovnakí, dokonca ani jednovaječné dvojičky.
V časopise Public Library of Science ONE to oznámil päťčlenný tím, ktorý viedli molekulárny genetik Shiva Singh a psychiater Richard O'Reilly zo Západoontarijskej univerzity v kanadskom Londone. Analyzovali približne jeden milión genetických markérov jednovaječných dvojičiek a oboch ich rodičov v prípadoch, kde jedno z dvojičiek trpelo schizofréniou. Toto vážne mentálne ochorenie postihuje približne jedno percento obyvateľstva.
„Najinformatívnejším znakom schizofrénie je, že niekedy sa opakuje v rodine. To napríklad znamená, že vaše osobné riziko rozvinutia schizofrénie je oveľa vyššie, ak touto chorobou trpí váš brat, sestra, matka či otec. Na začiatku sme predpokladali, že jednovaječné dvojičky sú geneticky identické, takže ak má jedno z dvojičiek schizofréniu, riziko, že ju dostane aj druhé, by malo byť 100-percentné. Počas rokov však výskumy ukázali, že riziko choroby oboch dvojičiek je iba 50-percentné,“ povedal Shiva Singh. Jednovaječné dvojičky tak buď nie sú geneticky identické, alebo rodinný výskyt schizofrénie zahŕňa negenetické náhodné javy. Shiva Singh s kolegami potvrdil, že z toho platí prvá možnosť: jednovaječné dvojičky nie sú geneticky identické.
Ak je teda schizofrénia v génoch, potom s ňou nevyhnutne súvisí rozdiel v genetickej skladbe jednovaječných dvojičiek, z ktorých ju má iba jedno,“ doplnil Shiva Singh.
Jeho tím zistil, že od jedinca k jedincovi sa môže líšiť približne 12 percent DNA. Zdôraznil, že bunky sa delia a diferencujú, ako sa vyvíjame. Ešte dôležitejšia je podľa neho skutočnosť, že môžu strácať alebo získavať dodatočnú DNA. Genóm nie je statický.
Richard O'Reilly dúfa v príspevok tohto výskumu k lepšiemu pochopeniu a liečbe schizofrénie. „Keby sme mali genetický test na schizofréniu, mohol by sa využívať v skorej fáze choroby, keď sa ešte ťažko diagnostikuje,“ povedal.
Zdroj: Komuniké University of Western Ontario z 28.3.2011
Autor článku: TASR