Tento článok je pokračovaním článku Definícia pojmu občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve, zo série článkov na tému Občianskoprávna zodpovednosť v zdravotníctve.
Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú:
1. Protiprávny úkon
2. Ujma (škoda)
3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. Zavinenie.
Protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi majú povahu objektívnu, zavinenie má povahu subjektívnu, viaže sa teda na osobu, ktorá svojim protiprávnym úkonom spôsobila škodu.
1. Protiprávnosť
V prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti pripadá do úvahy najmä zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka za škodu na zdraví. Nie je podstatné, či protiprávnosť vznikla porušením zákona alebo uzatvorenej zmluvy. Protiprávnosť má dve formy: protiprávne konanie a protiprávne nekonanie (teda zdravotnícky pracovník bol povinný konať a nekonal).
Protiprávnosťou je konanie zdravotníckeho pracovníka, ktoré nie je v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy (non lege artis). Takéto dokazovanie sa väčšinou realizuje formou znaleckých posudkov. Je potrebné skúmať pri každom konkrétnom prípade úroveň dostupnej terapie pri daných možnostiach zdravotníckeho pracovníka (pretože nie každá nemocnica alebo nie každý zdravotnícky pracovník má rovnaké alebo porovnateľné materiálne a prístrojové vybavenie ako špičkové medicínske centrá, a teda „súčasný stav medicínskej vedy“ nie je v každom zdravotníckom zariadení na rovnakej úrovni).
Od takéhoto konania je potrebné odlišovať tzv. „pochybenie v umení“ (vitium artis) , náhodný momentálny výpadok v inak bežnej zručnosti. Ide o omyly a chyby, ak k nim príde aj napriek dôslednej starostlivosti a pozornosti, či ospravedlniteľný omyl pri zložitej diagnostickej úvahe. Zdravotnícky pracovník síce nie je pozbavený takejto zodpovednosti, ale v porovnaní s konaním „non lege artis“ nie je jeho zodpovednosť taká závažná. Existujú však i dôvody, pre ktoré je zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka vylúčená, okrem iných je to súhlas poškodeného.
Vylúčenie protiprávnosti úkonu nastáva v prípadoch, ak prišlo k spôsobeniu škody so súhlasom poškodeného (volenti non fit iniuria) za splnenia niektorých podmienok, a to najmä:
-
súhlasu poškodeného s úkonom zasahujúcim do jeho práv, ak o rozhodnutí o takomto zásahu zákon pripúšťa poškodeného rozhodovať,
-
súhlas musí udeliť právne spôsobilá osoba (t.j. osoba spôsobilá na právne úkony)
-
súhlas musí byť udelený v predstihu, t.j. pred vznikom škody.
Súhlas poškodeného sa v zdravotníctve vyžaduje najmä pri vykonávaní určitého zdravotníckeho úkonu prostredníctvom tzv. lekárskych reverzov- teda súhlas pacientov so spôsobom liečby. Ak pacient súhlasí s určitým spôsobom poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad sterilizácia, nemôže sa následne domáhať náhrady škody na zdraví.
2. Ujma (škoda)
Ujma sa skladá zo skutočnej škody a ušlého zisku. Ujmu je možné uhradiť peňažne (ekvivalentom), zadosťučinením, prípadne uvedením do pôvodného (zdravotného) stavu, ak je to možné. V porovnaní so škodou, ktorá vzniká na majetku občanov alebo právnických osôb, je škoda na zdraví špecifickým druhom škody. Logicky si túto škodu môže uplatňovať iba fyzická osoba (resp. pozostalí), pretože nie je možné spôsobiť škodu na zdraví, ktorou by bola postihnutá obchodná spoločnosť, mesto, obec, alebo iná právnická osoba. Ďalším rozdielom medzi škodou na majetku a škodou na zdraví je skutočnosť, že platný právny poriadok priznáva poškodeným na zdraví samostatný komplex oprávnení a spôsobov, akými si je možno vzniknutú škodu uplatniť.
Príkladom možno uviesť bežnú situáciu, kedy maliari pri maľovaní bytu poškodia koberec alebo nábytok majiteľovho bytu. V tomto prípade je možno požadovať okrem iného aj odstránenie poškodenia uvedením do predošlého stavu, ak je to možné. Nakoľko však škoda na zdraví máva trvalé následky, nie je preto reálne navrátenie do predošlého stavu. Práve pre túto špecifickosť zdravia ako nemajetkovej hodnoty bolo potrebné upraviť náhradu škody na zdraví odlišne od všeobecnej úpravy náhrady škody na majetku.
Právny poriadok pozná nasledovné práva na náhradu škody na zdraví:
A. Právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy
Toto právo poškodeného zákon priznáva z dôvodu, ktorý sa priamo netýka finančnej ujmy, ktorou trpí poškodení po poškodení zdravia, avšak slúži ako prostriedok na uhradenie ujmy spočívajúcej :
-
vo vytrpených bolestiach– teda pri bolestiach vzniknutých poškodením zdravia (napr. zlomeniny), liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia (napr. rehabilitácia). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom sa uvedie bodové ohodnotenie vytrpených bolestí.
-
v sťažení spoločenského uplatnenia- ide následky, ktoré súvisia s poškodením zdravia a majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného alebo obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Taktiež je potrebné bodové ohodnotenie prostredníctvom lekárskeho posudku.
Obe tieto formy nemajetkovej ujmy majú povahu jednorazového odškodnenia (teda nemajú povahu pravidelne sa opakujúcich finančných plnení). Bodové ohodnotenie vychádza z príloh zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Jeden bod sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, momentálne je hodnota jedného bodu 345,48,-Sk.
Príklad výpočtu:
Poškodenému bolo spôsobené vykĺbenie stehnovej kosti (v bedre), ktoré muselo byť liečené operatívne. Poškodenému tak vzniká nárok na úhradu vytrpenej bolesti vo výške 90 bodov , čo predstavuje sumu 90 bodov x 345,48,-Sk =cca 31.093,-Sk
Poškodený trpí na základe choroby z povolania rakovinou kože z ionizujúceho žiarenia. Lekár podľa intenzity ochorenia môže sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotiť v rozmedzí 1200 až 6000 bodov, teda poškodený má nárok na uhradenie minimálne 414.576,-Sk a maximálne 2.072.880,-Sk.
B. Právo na zmiernenie (náhradu) majetkovej ujmy
Majetkovou ujmou sa rozumie:
-
Strata na zárobku počas a po skončení pracovnej neschopnosti (PN)- Uhrádza sa peňažným dôchodkom. Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Poškodený teda nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.
Napríklad:
Priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia predstavoval sumu vo výške 15.000,-Sk. Po skončení pracovnej neschopnosti mu bol priznaný úplný invalidný dôchodok vo výške 7.000,-Sk a poškodený nepracuje. Strata na zárobku teda predstavuje sumu 8.000,-Sk.
-
Strata na dôchodku- súvisí s predchádzajúcim bodom, pretože strata na dôchodku sa rovná sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dôchodok, na ktorý má nárok poškodený (t.j. menší dôchodok, pretože mal menší príjem v rozhodujúcom období) a dôchodok, na ktorý by mal poškodený nárok, ak by k poškodeniu zdravia neprišlo (vyšší dôchodok) tvoria sumu straty na dôchodku.
-
Účelné náklady spojené s liečením- sú to náklady, ktoré poškodenému nie sú uhradené zo zdravotného poistenia. Poškodený má teda právo na úhradu týchto nákladov, ak sú spojené s liečebným postupom. Ide napríklad o využívanie opatrovateľskej služby, návštevy rodinných príslušníkov v zdravotníckych zariadeniach, diétna strava, rehabilitácia a pod.
-
Náklady pohrebu a výživy pozostalých v prípade smrti- peňažným dôchodkom sa uhrádzajú aj náklady na výživu pozostalým, ktorým sa rozumejú deti, rodičia, súrodenci a iné osoby, ktoré žili so zomretým pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa preto starali o spoločnú domácnosť. Výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zomretého. Uhrádzajú sa taktiež primerané náklady spojené s pohrebom, ak neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
3. Príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus)
Predpokladom na vznik občianskoprávnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej straostlivosti je príčinná súvislosť najkomplikovanejšou podmienok (predpokladom), pretože býva komplikované spojiť následok (zhoršenie zdravia) s konkrétnou činnosťou (zdravotníckou službou). Príčinná súvislosť je zložená z viacerých typov:
a) Prerušená príčinná súvislosť – ide o dve alebo viac udalostí, pri ktorých každá by spôsobila rovnakú škodu (napríklad smrť pacienta), avšak ku škode prišlo iba jednou udalosťou
Príklad: porušenie zásad sterility jedným zdravotníckym pracovníkom a poškodenie mozgu pacienta druhým zdravotníckym pracovníkom.b) Kumulatívna príčinná súvislosť – ide o viac škodných udalostí, ktoré všetky spolu vytvoria celkovú škodnú udalosť.
c) Alternatívna príčinná súvislosť – viac škodných udalostí a škodcov, pri ktorých však nevieme určiť, koho konaním bola spôsobená škoda. Tento druh príčinnej súvislosti sa v medicíne takmer nevyskytuje.
V poslednom období je zaznamenaný nárast počtu sporov v súvislosti s poškodením zdravia. Pri týchto sporoch je však pomerne problematické dokázať príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví a konaním zdravotníckeho pracovníka. Na druhej strane je však možno ešte problematickejšie, zaobstarať pre zdravotníckych pracovníkov dôkazy, ktoré ich zbavia viny a tak i zodpovednosti za škodu na zdraví. Ak teda niekto uplatňuje u zdravotníckeho pracovníka zodpovednosť za škodu, musia byť splnené všetky štyri jej predpoklady uvedené vyššie (okrem prípadu objektívnej zodpovednosti podľa §421a). Protiprávnosťou konania zdravotníckeho pracovníka bude konanie porušujúce jeho povinnosti uvedené v predpisoch regulujúcich zdravotnú starostlivosť (napríklad zákon o zdravotnej starostlivosti).
4. Zavinenie
Je zložené z úmyselného konania škodcu alebo z konania škodcu z nedbanlivosti. Úmyselné konanie sa delí na úmysel priamy a nepriamy. Nedbanlivosť rozdeľujeme na vedomú a nevedomú. Spomínané delenie je potrebné dôsledne odlišovať predovšetkým preto, lebo od druhu zavinenia sa niekedy odvíja výška náhrady škody, prípadne dĺžka premlčacej lehoty na uplatnenie nároku poškodeného.
Sprísnená absolútna objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie je uvedená v §421a Občianskeho zákonníka: podľa ods.1 „Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“ Podľa ods.2 „Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb“. Z uvedeného vyplýva, že v zásadenie je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá vznikla napríklad použitím inhalátora, defibrilátora a pod.
V iných krajinách sa v poslednej dobe do značnej mieri rozvinuli dva druhy pomerne špecifických žalôb. Prvou z nich je tzv. žaloba za nespravodlivé narodenie, na základe ktorej sa vyvodzuje zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka za narodenie neželaného postihnutého dieťaťa. Touto formou si môžu rodičia postihnutého dieťaťa uplatňovať uhradenie (náhradu) materiálnej ujmy a zmiernenie nemateriálnej ujmy, ktoré vznikli narodením postihnutého dieťaťa. V týchto prípadoch prichádza do úvahy napríklad zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka za chybné genetické vyšetrenie plodu a podobne. Právna prax sa v podstate uznáva opodstatnenosť tohto druhu žaloby.
Na rozdiel od žaloby za nespravodlivé narodenie je tzv. žaloba za nespravodlivý život právnou praxou odmietaná. Túto žalobu podávajú samotné postihnuté deti (prostredníctvom svojich zástupcov), avšak súdmi býva väčšinou odmietaná.
V Českej republike rezonujú taktiež veľmi špecifické zodpovednostné právne vzťahy. Jedná sa o žalobu za nesprávne vykonanú interrupciu, po ktorej sa pacientke narodila zdravá dcéra. Pacientka zažalovala zdravotnícke zariadenie za non lege artis postup a príslušný súd jej dal za pravdu a prisúdil jej odškodné.
Asi najdiskutovanejšou sa v poslednej dobe stala kauza tzv. heparínového vraha – zamestnanca nemocnice, ktorý vraždil svojich pacientov. Okrem trestnoprávnych následkov pre samotného vraha (bol mu uložený doživotný trest odňatia slobody a náhrada škody- nemajetková ujma pozostalým) sú na mieste otázky ohľadom občianskoprávnej zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia. Podľa nášho názoru, ku ktorému sa priklonil aj súd, zdravotnícke zariadenie sa v tomto prípade nemôže zbaviť občianskoprávnej zodpovednosti- zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví pacientov.
Pokračovanie: Objektívna a subjektívna zodpovednosť
Autor tejto časti publikácie Zdravotnícke právo dáva súhlas so zverejnením textu.
Autor článku: Mgr. Lukáš Peško