Choroby srdca a ciev stoja stále na prvom mieste v chorobnosti a úmrtnosti nášho obyvateľstva. Z nich Ischemická choroba srdca (ICHS) je najčastejšou príčinou smrti a 82 percent úmrtí spôsobených týmto ochorením nachádzame u ľudí starších ako 65 rokov. ICHS je typickým ochorením vyššieho veku. Trpí ním 65 percent ľudí vo veku nad 65 rokov.
Ischémia znamená vlastne nedokrvenosť a ischémia srdcového svalu vzniká vtedy, ak požiadavky na prívod kyslíku do svalu sú väčšie ako je schopnosť jeho potrebné množstvo dodať. Táto schopnosť je znížená vtedy, ak sú cievy, zabezpečujúce prekrvenie srdcového svalu (koronárne artérie) postihnuté chorobným procesom, najčastejšie artériosklerózou. Ischémia srdcového svalu môže vzniknúť aj na podklade iných príčin, ako je napríklad pokles tlaku v krvnom riečisku, zásobujúcom srdcový sval, zvýšený metabolizmus alebo pokles transportnej kapacity krvi pre kyslík.
V súčasnosti delíme rizikové faktory ischemickej choroby srdca na dve hlavné skupiny:
-
neovplyvniteľné (vek, genetické faktory, pohlavie)
-
ovplyvniteľné (vysoká hladina LDL-cholesterolu, hypertriacylglycerolémia, nízky podiel HDL-cholesterolu, fajčenie, diabetes mellitus, obezita a telesná inaktivita. Významnú úlohu zohrávajú aj psychické stresy).
Ischemická choroba srdca sa delí na chronické formy a akútne koronárne syndrómy. Chronická forma ICHS sa môže manifestovať ako stabilná angína pectoris a angína s „normálnymi koronárnymi artériami." Sem patrí syndróm X, vazospastická/variantná forma angíny pectoris/, nemá ischémia myokardu, ICHS prejavujúca sa poruchami rytmu a ICHS prejavujúca sa zlyhaním srdca.
Angína pectoris
Je charakterizovaná najčastejšie bolesťou, ktorú pacient lokalizuje za hrudnú kosť, prípadne do ľavej polovice hrudníka, s vyžarovaním do dolnej čeľuste, ľavého ramena a po malíčkovej strane predlaktia do 4. a 5. prsta ľavej ruky, ale môže vyžarovať aj do hornej časti brucha alebo do oblasti pod rebrami. Bolesť má pálivý, zvieravý alebo tlakový charakter, v typických prípadoch trvá niekoľko minút a ustupuje buď spontánne alebo po podaní nitroglycerínu. Trvanie bolesti viac ako 15 – 20 minút, resp. nereagovanie na nitroglycerín budí podozrenie na akútny koronárny syndróm. Vyvolávajúcim momentom býva telesná záťaž, rozčúlenie, častá je bolesť po jedle. Môže sa vyskytnúť v ranných hodinách cestou do práce, najmä v chladnom počasí a pri chôdzi proti vetru. Bolesť býva často spojená s dýchavicou alebo pocitom úzkosti a núti pacienta k zastaveniu.
Liečba
Jej cieľom je:
-
zlepšiť prognózu prevenciou infarktu myokardu a úmrtia
-
zlepšiť kvalitu života pacienta
Zlepšenie prognózy možno dosiahnuť zastavením alebo spomalením procesu ukladania tukov v cievach, redukciou náhlych srdcových príhod a opatreniami, ktorých cieľom je zabrániť vývoju komorovej dysfunkcie.
Zmena životosprávy a medikamentózna liečba môže spomaliť proces aterogenézy a stabilizovať ukladanie tukov v cievach, znížiť aktiváciu krvných doštičiek, redukovať abnormality nepravidelných sťahov srdca a dosiahnuť pokles zápalového procesu. V indikovaných prípadoch sa realizuje revaskularizačný zákrok, to znamená obnovenie cievneho zásobovania.
Životospráva
Jej súčasťou je informácia pacienta o povahe ochorenia a o možnostiach liečby. Je zameraná na odstránenie rizikových faktorov, najmä fajčenia, nesprávnej diéty, telesnej inaktivity a obezity. Diéta by mala obsahovať dostatok zeleniny, ovocia, rýb a hydiny a vylúčiť potraviny, ktoré sú bohaté na cholesterol a nasýtené mastné kyseliny. U obéznych je indikovaná redukcia telesnej hmotnosti. Konzum alkoholu by sa mal redukovať na 2 drinky u mužov, 1 drink u žien (1 drink = 150 ml vína, alebo 350 ml piva, alebo 40 ml 40-percentného destilátu). Odporúča sa konzum rýb aspoň jedenkrát týždenne (vysoký obsah omega 3-mastných kyselín), alebo kapsúl s rybím olejom. Pacient by sa mal vyvarovať aktivít, ktoré provokujú angínu, odporučená je telesná aktivita, ktorej intenzita sa dá kvantifikovať pri ergometrickom vyšetrení. Minimálnou odporučenou aktivitou s preventívnym účinkom je chôdza stredným tempom aspoň po dobu 30 minút väčšinu dní v týždni. Vhodný je autogénny tréning a nácvik relaxačných techník.
Farmakoterapia
Zameriava sa na zlepšenie prognózy pacienta a na redukciu závažnosti a frekvencie záchvatov. Základom liečby je zmena životosprávy a boj proti rizikovým faktorom. Každému pacientovi so stabilnou angína pectoris by mal byť odporučený rýchloúčinkujúci nitrát na zvládnutie anginózneho záchvatu. Pokiaľ nie je kontraindikácia, každý pacient by mal užívať beta-blokátor. Ak je monoterapia betablokátorom nedostatočná, pridá sa blokátor kalciového kanála alebo dlhodobo účinkujúci nitrát. V prípade intolerancie betablokátora je indikovaná monoterapia blokátorom kalciového kanála, alebo inhibítor sínusového uzla. Súčasťou terapie by mala byť metabolická liečba.
Autor článku: Prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc., časopis Bedeker zdravia