Koenzým Q10 (alebo ubichinón) je prirodzene prítomný v našej potrave. Nachádza sa najmä v bravčovom mäse, vnútornostiach, rybách, zelenine, sóji, ale i ďalších potravinách. Okrem toho koenzým Q10 nájdeme takmer vo všetkých bunkách ľudského tela, najmä však v priečne pruhovaných svaloch. Vo veľkom množstve sa nachádza tiež v srdci, pečeni a obličkách. Jeho biosyntéza prebieha v ľudskom organizme z aminokyseliny tyrozínu a je to mnohostupňový zložitý proces, ktorý vyžaduje prítomnosť prinajmenšom ôsmich vitamínov a ďalších dôležitých substancií pochádzajúcich prevažne z rastlinnej potravy. Aj to poukazuje na skutočnosť, že deficit ktorejkoľvek látky zúčastňujúcej sa jeho syntézy môže viesť ku jeho neželanému deficitu.
Značná časť koenzýmu Q10 v tele je v redukovanej forme s výnimkou mozgu a pľúcneho tkaniva. Za normálne hladiny koenzýmu Q10 v plazme sa považujú hodnoty od 0,75-1,0 ug/ml. Celkové množstvo koenzýmu Q10 v ľudskom tele sa odhaduje na 1,0-1,5 g. S vekom množstvo koenzýmu Q10 v tele klesá. Navyše jeho prívod potravou je často zväčša nedostatočný, ako to ukázali aj mnohé výskumy. Napríklad v Dánsku je priemerný denný prívod u obyvateľstva odhadovaný na 3-5 mg, pričom za optimálne hodnoty sa považujú množstvá v rozmedzí od 10-30 mg denne u zdravých jedincov. Odlišná situácia je u mnohých ochorení, ktoré sú spájané s deficitom koenzýmu Q10, tak kardiovaskulárnych, ako aj nekardiovaskulárnych.
Spomedzi najčastejších stavov spojených s deficitom koenzýmu Q10 v ľudskom tele sa uvádza ateroskleróza vo všetkých jej formách a lokalizáciách, predovšetkým však v koronárnom riečisku sprevádzaná rôznymi komplikáciami, najmä kongestívnym chronickým srdcovým zlyhávaním, ďalej stavmi po aortokoronárnej bypassovej chirurgie, pri sprievodnej liečbe statínmi, kardiomyopatiách, niektorých arytmiách, prolapse mitrálnej chlopne, ale aj artériovej hypertenzii. Spomedzi nekardiovaskulárnych ochorení, pri ktorých bol zaznamenaný deficit koenzýmu Q10 je potrebné uviesť najmä parkinsonský syndróm, choroby periodontu, onkologické ochorenia, ale i deficit navodený liečbou cytostatikami. Úspech suplementácie koenzýmom Q10 závisí tiež od jeho dostatočnej rezorpcie, ktorá je daná nielen prítomnosťou tukového prostredia (je liposolubilný), ale hlavne jeho biologickou dostupnosťou, ktorá závisí od jeho formy. Z tohto pohľadu sú najefektívnejšie biologicky aktívne, kryštalické formy koenzýmu Q10.
Ateroskleróza a koenzým Q10
Aterosklerózu definujeme ako zápalovo degeneratívno proliferatívne ochorenie. Z pohľadu definície vyplývajú možné benefity spojené so suplementáciou koenzýmom Q10, odvodené od jeho protizápalových a antioxidačných účinkov, čo vedie ku zábrane oxidácie LDL-cholesterolu (len oxidovaný LDL cholesterol má schopnosť udržať sa v cievnej stene). Koenzým Q10 tiež inhibuje, resp. zastavuje produkciu niektorých zápalových cytokínov a chemokínov, čo môže viesť ku spomaleniu procesu aterogenézy. V experimentálnej štúdii na myšiach okrem iného bolo dokázané, že suplementácia koenzýmom Q10 viedla ku zvýšeniu jeho obsahu v aorte, srdci, mozgu a vo svaloch. Podstatným zistením tejto štúdie bola skutočnosť, že sa zmenšila veľkosť aterosklerotických plátov. Ďalšie štúdie ukázali možný benefit koenzýmu Q10 aj u pacientov s ischemickou chorobou srdca a námahovou anginou pectoris, čo zrejme súvisí so zásahom koenzýmu Q10 do energetiky myokardiálneho metabolizmu.
Srdcové zlyhanie a koenzým Q10
Chronické srdcové zlyhávanie predstavuje jeden z najpálčivejších problémov súčasnej medicíny. V 21. storočí sa predpokladá, že nadobudne epidemické rozmery, paradoxne i vzhľadom ku zlepšenej liečbe tak ostatných kardiovaskulárnych, ale aj nekardiovaskulárnych ochorení. V patogenéze srdcového zlyhávania sa uplatňuje okrem iného aj oxidačný stres, nedostatočná funkcia a aktivita mitochondrií vedúca ku energetickému defi - citu, čo predstavuje určite možné pole, kde by sa substitučná liečba koenzýmom Q10 mohla prejaviť pozitívne, možno nielen ovplyvnením jeho symptómov, ale i prognózy znížením morbidity a mortality. Už pionierske japonské štúdie v 60.- tych a 70.-tych rokoch (celkom 15 randomizovaných štúdií s 1 366 pacientmi) priniesli prvé správy o možnom prínose pre pacientov, pretože bolo zaznamenané zlepšenie príznakov srdcového zlyhávania. Pritom v týchto štúdiách boli použité nízke dávky koenzýmu Q10 – 30 mg denne. V súčasnosti prebieha multicentrická, dvojito-slepá, randomizovaná morbimortalitná klinická štúdia testujúca hypotézu, či pridanie 300 mg koenzýmu Q10 denne oproti placebu pri sprievodnej, v súčasnosti dostupnej liečbe chronického srdcového zlyhávania, povedie nielen ku zlepšeniu symptómov týchto pacientov, ale aj ovplyvneniu morbidity a mortality. Výsledky tejto štúdie sa očakávajú v roku 2009.
Statíny a koenzým Q10
Statíny dosiahli veľa úspechov na poli tzv. medicíny založenej na dôkazoch. Vydobyli si pevnú pozíciu v rámci sekundárnej prevencie ICHS, neskôr i primárnej a v posledných rokoch sa o nich hovorí nielen ako o hypolipemikách, ale aj ako o látkach s tzv. pleiotropnými, nelipidovými účinkami. K tomuto záveru došli vedci v nadväznosti na výsledky viacerých klinických štúdií, ktoré nedokázali vysvetliť pokles morbidity a mortality pri liečbe statínmi len poklesom aterogénnych lipidov. Ako najdôležitejšie pleiotropné účinky sú v súčasnosti uvádzané protizápalové, antitrombotické, antiproliferačné, ďalej úprava endoteliálnej dysfunkcie, ktoré vo všeobecnosti vedú ku stabilizácii aterómového plátu. V tejto súvislosti sa menej hovorí o negatívnom pleiotropnom účinku statínov (inhibítorov 3 – HMG Co A reduktázy), ktorý súvisí s ich mechanizmom účinku, a to blokádou tohto enzýmu. Dochádza nielen k blokáde tvorby cholesterolu, ale tiež i k blokáde syntézy endogénneho koenzýmu Q 10.
Koenzým Q 10 (ubichinón, resp. ubidekarenón) je mimoriadne dôležitou substanciou nielen z hľadiska energetiky myokardu, ale aj stability bunkových membrán, vrátane myocytov, ktoré sa tak stávajú náchylnými na poškodenie s následnou myopatiou, resp. myozitídou a v najhoršom prípade rabdomyolýzou. V súčasnosti existuje viacero prác dokumentujúcich možný negatívny efekt statínov na diastolickú funkciu ľavej komory v súvislosti so zníženou hladinou endogénneho koenzýmu Q10 a následnou úpravou tejto poruchy substitučnou terapiou koenzýmom Q10. Liečba statínmi navyše vedie k inhibícii syntézy viacerých proteínov závislých od selénu, ktoré zrejme majú vzťah ku polyneuropatickému poškodeniu. Existuje mnoho pacientov užívajúcich statíny, trpiacimi atypickými bolesťami s normálnymi hladinami kreatínkinázy bez klinických prejavov myopatie, u ktorých je potrebné myslieť aj na možnosť polyneuropatie. Statíny sa budú zrejme v blízkej budúcnosti podávať stále viac a viac, pretože sú spojené so značným klinickým benefitom. Ak sa však máme pridržiavať Hippokratovho “primum nil nocere“, potom je namieste každá aktivita vedúca k zvyšovaniu bezpečnosti každej terapie. Na základe známych skutočností by bolo nanajvýš rozumné pacientom užívajúcim statíny indikovať aj substitučnú liečbu koenzýmom Q 10.
Záver
Navzdory úspechom medicíny v posledných desaťročiach je úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia stále vysoká. Ani široká škála farmakoterapie kombinovaná s invazívnymi procedúrami nedokáže dostatočne eliminovať nepriaznivé štatistiky. Na druhej strane sa často zabúda na základ terapie mnohých ochorení, ktorým je i pri kardiovaskulárnych ochoreniach úprava životného štýlu, zlepšenie stravovacích návykov, dostatok pohybu, ale i správny dostatočný prívod mnohých mikronutrientov. Ako ukázal i tento stručný prehľad, už dnes disponujeme pomerne silnou medicínou dôkazov svedčiacich pre pozitívne účinky koenzýmu Q10. Okrem toho netreba takisto zabúdať i na možné vedľajšie účinky terapie mnohých účinných farmák (statínov), ktoré by takisto bolo možné obmedziť suplementáciou koenzýmu Q10. Viaceré klinické štúdie už priniesli alebo pravdepodobne prinesú dôkazy o prospešnosti suplementácie koenzýmom Q10 predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca, srdcovým zlyhávaním, ale i ďalšími kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že nie každý koenzým Q10 dostupný na našom farmaceutickom trhu je rovnako efektívny. Veľmi dôležitá je otázka biologickej dostupnosti koenzýmu Q10, z tohto pohľadu podstatne výhodnejšie sú biologicky aktívne, mikrokryštalické formy koenzýmu Q10, ktoré sa dobre rezorbujú z tráviaceho traktu, a tým zaistia i dostatočné hladiny koenzýmu Q10 v plazme i cieľových tkanivách.
Autor článku: Doc.MUDr. Viola Mechírová, CSc., Doc. MUDr. Daniel Pella, PhD., časopis Bedeker zdravia