Operácia je vážnym obdobím v živote každého človeka. Je dôležité, aby bol pacient dôkladne informovaný o priebehu operácie ako aj o tom, čo ho čaká po operácii a ako on sám môže aktívne prispieť k prevencii pooperačných komplikácií. Jednou z takýchto možných komplikácií je žilová trombóza.
Čo je žilová trombóza?
Žilová trombóza je stav, pri ktorom vzniká krvná zrazenina v žile. Krvná zrazenina sa stáva prekážkou v odtoku krvi z postihnutej oblasti (napríklad z hornej končatiny, ale najčastejšie dolnej končatiny). Navonok sa tento stav prejaví bolesťou a opuchom končatiny. Žilová trombóza sa môže akútne skomplikovať pľúcnou embóliou. Väčšia alebo menšia časť krvnej zrazeniny v žile sa odtrhne a krvný prúd ju zanesie do pľúcneho riečiska. U pacienta sa embolizácia prejaví náhlym pocitom nedostatku vzduchu. Ak je embolizácia pľúcneho riečiska masívna, pacient môže náhle zomrieť. Pre pacienta je nepríjemná aj chronická komplikácia trombózy. V dôsledku žilovej trombózy sa zmenia odtokové pomery v dolnej končatiny. Končatina pripúcha, pacient v nej cíti ťažobu, objavujú sa kožné zmeny. Vyvíja sa posttrombotický syndróm. V prípade, že sa pacient odborne nelieči, dochádza k najzávažnejšiemu prejavu, ktorým je vred predkolenia (známy aj pod českým názvom „bércový vřed“). Vred predkolenia výrazne znižuje kvalitu života a spoločenské uplatnenie. Doslova život strpčuje.
Prečo je nutné venovať pozornosť prevencii žilovej trombózy v súvislosti s operačným zákrokom?
Operačný zákrok a pooperačné obdobie je obdobím zníženej pohyblivosti pacienta. Menej pohybu znamená menšie zapájanie svalovej pumpy, ktorá sa za bežných okolností významne podieľa na odtoku krvi z končatín. Svalová pumpa je dômyselný mechanizmus, ktorý zabezpečuje odtok krvi z končatín aj proti smeru pôsobenia hydrostatického tlaku. Svaly pri svojej kontrakcii stláčajú žily, a tak „pumpujú“ krv. Správny smer pohybu krvného prúdu k srdcu zabezpečujú žilové chlopne, ktoré ako dokonalé záklopky zabraňujú spätnému toku. Ak sa operácia vykonáva v celkovej anestézii, pacient istý čas nemôže prijímať tekutiny. Pri nedostatku tekutín dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje predpoklady na vznik zrazeniny.
Ktoré okolnosti zvyšujú riziko výskytu žilovej trombózy?
Riziko výskytu žilovej trombózy zvyšuje vrodený trombofilný stav, pri ktorom je zvýšená náchylnosť na zrážanie krvi podmienená geneticky. Tieto geneticky podmienené zmeny boli odhalené len v posledných desaťročiach. V minulosti mohli zohrať istú pozitívnu úlohu. Nositelia týchto genetických zmien nevykrvácali v bojoch, ženy pri pôrode. Nepríjemné je, že genetické zmeny sa môžu vyskytovať aj v kombináciách, čím sa možné riziko trombózy ešte zvyšuje. Tehotenstvo a klimaktérium býva prirodzene spojené s vyššou náchylnosťou k trombóze. Vyššie riziko predstavuje užívanie hormonálnej antikoncepcie, hormónov ako substitučnej liečby v klimaktériu. Celkom bez rizika nie je ani užívanie hormonálnej liečby z liečebných dôvodov. Viac ohrození sú ľudia vo vyššom veku, s nadváhou. Významnú rizikovú skupinu tvoria pacienti so závažnými chronickými ochoreniami. Spomenieme z nich srdcové zlyhávanie, závažné pľúcne ochorenia, stavy po infarkte srdca, po mozgovej porážke, zápalové ochorenie čreva. Netreba zabúdať, že pacienti môžu byť polymorbidní, teda sa liečia na viacero chorôb naraz. Tým sa znásobuje aj riziko vzniku trombózy. V tejto súvislosti je nutné venovať zvláštnu pozornosť pacientom s rakovinovým ochorením. Viacerými mechanizmami dochádza pri rakovinovom ochorení k vyššej náchylnosti k vzniku trombózy. Na druhej strane trombóza môže upozorniť lekára na dosiaľ nepoznané rakovinové ochorenie.
Ako sa dá trombóze predchádzať?
-
Vrodená náchylnosť na vznik trombózy – vrodený trombofi lný stav sa nedá odstrániť, ale je nutné ho vziať do úvahy. Preto je dôležité, aby sa pacient pri internom predoperačnom vyšetrení vyšetrujúcemu lekárovi o výskyte trombózy u rodinných príslušníkov zmienil.
-
Rovnako je dôležité informovať lekára o prekonaných závažných ochoreniach (vrátane prekonanej trombózy) a užívaných liekoch.
-
Počas pooperačného obdobia je dôležité dbať na dostatočný prísun tekutín. Ak pacient neprijíma tekutiny ústami, príjem sa nahrádza infúziami. Hneď ako lekár prijímanie tekutín povolí, je nutné ich prijímať v dostatočnom množstve.
-
Je dôležité rešpektovať pokyny ošetrujúceho personálu o pohybovom režime. Ošetrujúci lekár informuje pacienta o rozsahu pohybov. V prípade, že pacient má bolesti, podávajú sa mu lieky proti bolesti – analgetiká, tak aby sa mohol pacient dostatočne polohovať a čo najskôr začať pohybovať.
-
Trombóza najčastejšie vzniká v dolných končatinách, preto je dôležité zapájať „svalovú pumpu“ - precvičovať nohy (krúženie v členkoch, napínanie a uvoľňovanie lýtkového svalstva).
-
Počas nútenej nižšej pohyblivosti, keď je fungovanie svalovej pumpy obmedzené, pacientovi sa nakladajú elastické obväzy alebo pančuchy, ktorých úlohou je zabezpečiť zlepšenie odtoku krvi.
-
Ošetrujúci lekár rozhodne, kedy pacient môže začať po operácii chodiť sám alebo za pomoci ošetrujúceho personálu či rehabilitačného pracovníka. Včasná mobilizácia je nevyhnutná súčasť prevencie trombózy.
-
Podľa stavu pacienta, rozsahu a druhu operačného výkonu, spôsobu anestézie sa zváži aj prevencia liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi. Internista a anesteziológ pri predoperačnom vyšetrení zvažujú rizikovosť pacienta, odporúčajú spôsob prevencie hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie. Na základe ich odporúčaní a náročnosti operačného výkonu o spôsobe a rozsahu preventívnych opatrení však rozhoduje operatér.
-
Druh lieku na ovplyvnenie zrážania krvi vyberá chirurg. V súčasnosti sa najčastejšie za týmto účelom používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou.
-
Lieky sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna a ramena.
-
Prvá injekcia sa aplikuje niekoľko hodín pred operáciou alebo niekoľko hodín po operácii. Potom sa podáva jedna injekcia denne.
-
Podľa stavu pacienta a závažnosti operačného výkonu sa heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou podávajú niekoľko dní alebo týždňov.
-
V prípade, že sa lekár rozhodne pre prevenciu tabletkami, je nutné o tejto liečbe pacienta dôsledne poučiť. Tento druh liečby je spojený s diétnymi obmedzeniami a nutnosťou pravidelnej kontroly účinnosti krvným testom. Spolupráca pacienta je nevyhnutná, aby na jednej strane bol dostatočne chránený pred vznikom trombózy, na strane druhej, aby nebol ohrozený nežiaducim krvácaním.
Čo robiť v prípade, že lekár odporučí pokračovať v podávaní heparínov s nízkou molekulovou rýchlosťou po prepustení z nemocnice?
Prevencia trombózy podávaním heparínov s nízkou molekulovou hmotnosťou vzhľadom na svoju bezpečnosť je vhodná aj na podávanie v domácom prostredí. Pacient si môže injekciu aplikovať sám, môže ju podať rodinný príslušník alebo môže pacient požiadať o aplikáciu zdravotníckeho pracovníka. Heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou sú pripravené v rôznych dávkach v predplnených striekačkách. Veľkosť dávky a dĺžku podávania určí operatér na základe zváženia všetkých rizík. Rozhodovanie je vždy prísne individuálne od pacienta k pacientovi.
Podávanie injekcie s heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou je jednoduché:
-
Striekačku vyberieme z ochrannej obalovej fólie, odstránime puzdro z ihly. Nikdy nedávame puzdro späť, mohlo by dôjsť k poraneniu.
-
Vzduchové bublinky neodstraňujeme.
-
Kvaku na konci ihly odstránime strasením.
-
Injekcie podávame do podkožia vpravo alebo vľavo od pupka. Vyhýbame sa miestu s viditeľnými cievami.
-
Pred podaním injekcie povrch kože v mieste plánovaného vpichu dezinfikujeme.
-
Medzi palcom a ostatnými prstami vytvoríme kožnú riasu, ktorú držíme až do konca aplikácie.
-
Ihlu zapichneme do pripravenej kožnej riasy kolmo.
-
Pomaly podávame liečivo, ihlu vytiahneme v nezmenenom smere.
-
Ak sa v mieste vpichu objaví kvapka krvi, vatovým tampónom ju pritlačíme. Miesto vpichu nemasírujeme.
Čo robiť, ak sa napriek všetkým opatreniam trombóza objaví?
Ak pacient pociťuje nepríjemné pocity v dolných končatinách, napätie a opuch, je nutné ihneď informovať ošetrujúceho lekára. Rovnako je dôležité oznámiť ťažkosti s dýchaním. V súčasnosti je trombózu možné diagnostikovať ultrazvukovým vyšetrením. V prípade, že sa podozrenie na trombózu potvrdí, dá sa liečiť. Mnohými vedeckými štúdiami sa zistilo, že jednoznačne výhodnejšie a bezpečnejšie pre pacienta je trombóze predchádzať.
Autor článku: Prof. MUDr. Peter Šimko, CSc., MUDr. Katarína Dostálová, časopis Bedeker zdravia