Počas minulého týždňa sa zaznamenalo o 22,6 percenta viac prípadov chrípky ako počas predchádzajúceho týždňa . Lekári ako chrípku a jej podobné ochorenia nahlásili 6159 prípadov, čo je 11,5 percenta zo všetkých akútnych respiračných ochorení. K vzostupu chorobnosti prišlo vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského. Najvyššia chorobnosť sa podľa Úradu verejného zdravotníctva SR zaznamenala v Banskobystrickom, naopak, najnižšia v Košickom kraji.
Chrípka vlani na Slovensku potrápila asi 220.000 ľudí. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že počet ochorení sa v priebehu januára zvyšuje, chrípka zvyčajne vrcholí koncom mesiaca a začiatkom februára kulminuje v epidémiu, ktorá postupne postihuje celé Slovensko. Lekári v rámci prevencie okrem očkovania odporúčajú aj časté umývanie rúk teplou vodou a mydlom, ako aj zakrývanie si nosa a úst pri kašľaní či kýchaní
Nie každé prechladnutie či kašeľ automaticky znamená, že človek dostal chrípku. Tá prichádza náhle a sprevádzajú ju vysoké teploty, aj nad 40 stupňov. Tie môžu trvať tri až štyri dni. Na začiatku býva chrípka spojená s bolesťami hlavy, kĺbov a svalov. Na rozdiel od prechladnutia či virózy sa príznaky chrípky prejavia okamžite. Virózu a prechladnutie väčšinou nesprevádzajú ani bolesti hlavy, naopak typická pre ne môže byť nádcha a kašeľ.
Odborníci pri prvých príznakoch radia ostať doma a liečiť sa, pričom chorý by mal ostať doma až do uzdravenia. Nesmie sa pritom zabúdať na vetranie miestností, kde sa zdržiava. Lekára by mali ľudia vyhľadať pri varovných signáloch, akými sú problémy s dýchaním, dýchavičnosť, bolesť, tlak na hrudi alebo v oblasti brucha, náhly závrat, silné a opakované zvracanie. Medzi komplikácie chrípky patrí zápal priedušiek aj pľúc, zápaly stredného ucha u detí či prínosových dutín a zhoršenie existujúcich chronických ochorení.
Na samotnú chrípku neúčinkujú antibiotiká. Tie totiž liečia iba bakteriálne infekcie. Lekár nasadzuje liečbu antibiotikami až pri niektorých komplikáciách, napríklad zápale mandlí, pľúc. Pri liečbe chrípky je vhodná domáca liečba s využitím voľnopredajných liekov, ktoré zmierňujú horúčku, bolesti i ostatné príznaky. Na trhu sú v súčasnosti rôzne druhy týchto prípravkov, s rôznym obsahom účinných látok. Okrem toho je dôležité prijímať dostatočné množstvo tekutín.
Chrípka je vysoko nákazlivé, vzduchom sa šíriace ochorenie, ktoré môže byť spúšťačom rôznych ďalších ochorení. Rizikovými skupinami sú najmä ľudia s oslabeným imunitným systémom, chronicky chorí a ľudia nad 60 rokov. Najvyššia chorobnosť je do 15. roku života. Dôvodom je aj fakt, že školské kolektívy sú ideálnym miestom šírenia ochorenia.
Banskobystrický kraj
V 5. kalendárnom týždni sa zvýšil výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO) aj chrípky a jej podobných ochorení (CHPO). V prvom prípade ide o vzostup počtu chorých o vyše 13 percent, v prípade chrípky až o takmer 48 percent. V porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka je však výskyt týchto chorôb nižší o polovicu. TASR informovala hovorkyňa RÚVZ Mária Tolnayová.
RÚVZ v sledovanom týždni eviduje v absolútnych číslach 5874 chorých na ARO, čo reprezentuje prepočítanú chorobnosť 1746 osôb na 100.000 obyvateľov v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. CHPO sa vyskytli v 841 prípadoch, čo je chorobnosť takmer 250 osôb na 100.000 obyvateľov. Najvyšší počet chorých na ARO je v absolútnych číslach opäť ako uplynulý týždeň v okrese Lučenec, kde evidujú lekári takmer 900 prípadov, nasledujú okresy Rimavská Sobota s takmer 800 prípadmi, Žiar nad Hronom (576), Revúca (561) a Veľký Krtíš (530). Porovnateľný počet chorých na ARO je aj v okresoch Zvolen a Banská Bystrica. CHPO najviac postihli pacientov opäť v okrese Lučenec, nasledujú Veľký Krtíš, Revúca, Banská Štiavnica a Poltár.
Z hľadiska veku je najvyššia chorobnosť na ARO aj CHPO v skupine žiakov základných škôl (šesť až 14-ročných), ktorá predstavuje vyše 5893 prípadov na 100.000 detí. Vysokú chorobnosť evidujú epidemiológovia aj medzi nula až šesťročnými deťmi (4616 prípadov na 100.000 detí). Len o niečo menej prípadov sa vyskytuje medzi adolescentmi (15 až 19-roční). V sledovanom týždni sú s chorobnosťou na tom lepšie ako po ostatné týždne seniori, najnižšia chorobnosť je však medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. Lekári v tomto regióne neevidovali žiadny prípad závažného akútneho respiračného ochorenia (SARI).
V porovnaní so 4. kalendárnym týždňom (3 percentá) sa o vyše 5 percent zvýšil počet komplikácií z ARO. Zápalové ochorenia horných dýchacích ciest, ako aj chrípky sa skomplikovali zápalmi dutín, zápalmi stredného ucha a zápalmi pľúc. Najviac komplikácií – až 22,4 percent, sa vyskytlo vo vekovej skupine nula až päťročných detí, k 11 percentám sa blíži aj výskyt komplikácií medzi deťmi základných škôl. Žiadne komplikácie nezaevidovali lekári medzi adolescentmi, ľuďmi v produktívnom veku a seniormi.
Epidemiológovia upozorňujú, že chrípku ako infekčné ochorenie spôsobené vírusom a útočiacim na dýchacie cesty nemožno podceňovať. Vírus sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní a prípadné epidémie chrípky vedú k vysokej chorobnosti v populácii a k výrazným ekonomickým stratám. Odporúčajú preto zvýšený príjem vitamínov, pohyb a v prípade ochorenia chrípku vyležať.
Trnavský kraj
Až 21,6 percentný nárast chorobnosti na akútne respiračné ochorenia a 40,9 percentný nárast chorobnosti na chrípke podobné ochorenia zaznamenali epidemiológovia v tomto týždni v trnavskom regióne. Spolu je chorých 6198 ľudí, z nich 906 na chrípku. Najviac je postihnutá veková kategória detí do 5 rokov, najvyššia chorobnosť je v okrese Skalica. Z dôvodu ochorení bolo zatvorených osem predškolských a dve školské zariadenia, jedno v okrese Trnava, po dve v okresoch Piešťany a Senica a päť v okrese Galanta. Podľa Dagmar Kollárovej z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave je chrípka v Trnavskom kraji na úrovni lokálnych epidémií.
Trenčiansky kraj
Chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia sa tento týždeň v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) zvýšila o 57,4 percenta a dosiahla úroveň 180,5 ochorení na 100.000 obyvateľov. Informoval o tom Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne. K zvýšeniu chorobnosti, i keď miernejšiemu, došlo aj pri akútnych respiračných ochoreniach. V TSK tento týždeň nahlásili 6981 ochorení, čo predstavuje chorobnosť 1578,9 chorých na 100.000 obyvateľov. Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia stúpla v kraji o 7,3 percenta. Najviac akútnych respiračných ochorení nahlásili lekári tento týždeň v okrese Partizánske, kde chorobnosť dosiahla úroveň 2411,5 na 100.000 obyvateľov. Najnižšia chorobnosť je v okrese Ilava (1216,8/100.000 obyvateľov). V súvislosti s ochoreniami nemuseli tento týždeň prerušiť školskú dochádzku v žiadnej škole a školskom zariadení v TSK.
Autor článku: TASR