Diabetes mellitus je charakterizovaný dramatickými symptómami, hlavne intenzívnym smädením, častým nutkaním na močenie, dokonca aj v noci, a rýchlym chudnutím. Platí to však iba pre plne rozvinuté štádium ochorenia, ktoré je v súčasnosti už, našťastie, zriedkavosťou.
Ľudia so zvýšenou hladinou cukru v krvi obyčajne tento fakt ani zvlášť nepociťujú a vôbec sa necítia chorí. Môžu žiť mesiace a veľakrát aj roky bez tohto, aby o chorobe vedeli. Ale už vtedy môžu mať rozvinuté komplikácie, lebo hyperglykémia, aj nerozpoznaná, je samostatný rizikový faktor mnohých závažných ochorení, hlavne srdcového infarktu, mozgovej porážky, zlyhania obličiek, oslepnutia, poškodenia nervov. A práve týmto komplikáciám možno predchádzať udržiavaním hladiny krvného cukru (glykémie) čo najbližšie k hodnotám zdravého človeka.
Výskyt ochorenia
Cukrovka postihuje ľudí všade okolo nás. Že sa nejedná o raritné ochorenie svedčia niektoré čísla: počet diabetikov vo svete je vyše 200 miliónov a ich počet sa za posledné obdobie zdvojnásobil. Práve preto niektorí označujú nárast cukrovky za epidémiu, ktorá však bude pokračovať – podľa odhadov sa počet za ďalších 20 rokov zvýši až na rekordných 330 miliónov. V súčasnosti je v Európe asi 53 miliónov diabetikov. Výskyt vo väčšine krajín stúpa. Podobne je to aj na Slovensku. Podľa posledných údajov je u nás 300 000 poznaných ľudí s diabetes mellitus. Takýto prudký nárast je pravdepodobne výsledkom zmien faktorov životného prostredia, najmä životného štýlu, pričom najväčšou mierou k tomu prispieva obezita a nedostatok fyzickej aktivity. Diabetes mellitus sa považuje za civilizačné ochorenie. A pritom tieto údaje pokrývajú iba ľudí s diagnostikovaným ochorením. Na každého poznaného pacienta s diabetom pripadá však jeden nepoznaný! Výskyt ochorenia závisí od veku. Pokiaľ je diabetes mellitus 1. typu typický hlavne pre mladšie vekové kategórie, hlavne deti, výskyt diabetu 2. typu s vekom stúpa. Vo vekovej kategórii do 40 rokov postihuje iba 1 percento ľudí, vo veku od 40 do 65 je to až 10 percent. Maximum je dosiahnuté u starých ľudí, vo veku nad 75 rokov.
Možné ťažkosti
Diabetes mellitus je dlhodobé ochorenie, v jeho priebehu sa môžu objaviť komplikácie. Ale je dôležité vedieť, že vznik komplikácií nie je nevyhnutnou súčasťou diabetu. Pri zabezpečení dobrej metabolickej kompenzácie a primeranej starostlivosti nemusia vôbec vzniknúť. Ak vznikli, dodržiavaním opatrení sa nemusia ďalej rozvíjať a ich následky nemusia byť závažné. O komplikáciách treba vedieť aspoň základné fakty. Iba tak je možné pochopiť zmysel starostlivej liečby diabetu a aktívne prispieť k prevencii komplikácií. Treba sa všemožne usilovať o dosiahnutie dobrej metabolickej kompenzácie cukrovky, pretože nedostatočné parametre sú hlavnou príčinou vzniku a rozvoja komplikácií. V súčasnosti používaná liečba dokáže kontrolovať základné príznaky diabetu (smädenie, chudnutie, časté močenie) a k vážnym akútnym metabolickým komplikáciám dochádza iba výnimočne. Zdravotný problém tohto ochorenia vyplýva z komplikácií, ktoré sú zväčša cievneho pôvodu. Hlavným problémom je zrýchlený proces aterosklerózy, ktorá má síce podobný priebeh ako u nediabetikov, avšak sa vyskytuje predčasne, je zrýchlená, postihuje viac systémov a orgánov a viac zasahuje okrajové časti tela. Pritom veľa diabetikov sa bojí možných komplikácií ako sú slepota a amputácie, ale nie sú si stále vedomí rizika ochorenia srdcovo-cievneho systému, ktoré ohrozujú ich život oveľa viac. Významný počet diabetikov (50 – 70 percent) je počas života ohrozených ochorením kardiovaskulárneho systému, hlavne ischemickou chorobou srdca a srdcovým infarktom.. Samostatnú skupinu predstavujú ženy – diabetičky. Pokiaľ riziko srdcového infarktu je u žien bez diabetu až do staršieho veku nízke, ženy – diabetičky túto výhodu nemajú. Ženy – diabetičky nie sú pred menopauzou chránené tak ako nediabetičky. Ich rizikovosť je podobná ako u mužov. Prečo ženy s diabetom strácajú svoju ochranu pred srdcovým infarktom nie je známe. Ukazuje sa, že samotná cukrovka zrýchľuje proces aterosklerózy, ktorý vyúsťuje do predčasného srdcového infarktu.. Dospelí s cukrovkou majú oproti ľuďom bez nej 1,5 – 4-násobne vyššie riziko kardiovaskulárnych príhod, z toho rizikovosť u mužov – diabetikov je oproti mužom – nediabetikom vyššia 1,5 – 2,5- -násobne a rizikovosť u žien – diabetičiek je dokonca vyššia 4-násobne oproti ženám – nediabetičkám. O 60 percent vyššie riziko včasnej úmrtnosti. Ateroskleróza a s ňou súvisiace srdcovo-cievne ochorenia sú príčinou úmrtí u 70 – 80 percent diabetikov, u ostatnej populácie „iba“ u 30 percent. Už koncom 19.storočia, v roku 1883, lekári upozorňovali na nutnosť vyšetrovať prítomnosť cukru v moči u pacientov s bolesťami na hrudníku. Čísla, história a bežná prax sú jednoznačné a preto je prekvapujúce, že podľa prieskumu Americkej diabetologickej asociácie (ADA, 2003) až 68 percent diabetikov nepovažuje kardiovaskulárne ochorenia za vážnu hrozbu pre svoje zdravie.
Opatrenia
V predchádzaní vzniku a rozvoja ochorenia srdcovo-cievneho systému majú význam nefarmakologické a farmakologické opatrenia zamerané na reguláciu metabolizmu, obmedzenia telesnej hmotnosti, zanechanie fajčenia a účinnú liečbu vysokej hladiny krvných tukov, krvného tlaku. Farmakologické opatrenia, výber vhodnej liečby, je závislý od lekárov a od spolupráce s pacientom. Nefarmakologické sú plne v rukách pacienta – diabetika. O ich nevyhnutnosti u všetkých svedčí fakt, že až 37 percent úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia súvisí s fyzickou inaktivou a 19 percent súvisí s fajčením.
Rozhodujúce faktory v predchádzaní komplikácií srdcovo-cievnych ochorení
-
redukcia hmotnosti – zníženie o 5 percent telesnej hmotnosti, čo predstavuje 4 – 5 kg a tento pokles dodržať dlhodobo
-
nefajčiť: abstinencia fajčenia má významný preventívny význam. Fajčenie je veľmi silným nezávislým rizikovým faktorom ochorení cievneho systému hlavne na srdci a dolných končatinách
-
v strave znížiť príjem tukov: nasýtených mastných kyselín (slanina, masť, vysokotučné mliečne výrobky, bravčové mäso, mleté mäsové výrobky), zvýšiť príjem nenasýtených mastných kyselín (olivový olej, morské ryby)
-
zvýšiť príjem vlákniny: celozrnné výrobky, zelenina, menej ovocia
-
znížiť príjem jednoduchých cukrov: zákusky, sladké pečivo, výrobky z bielej múky
-
zvýšiť pohybovú aktivitu: pravidelne každé 2 – 3 dni. Dôvod je jednoduchý. Po jednorazovej fyzickej aktivite sa zlepšenie účinnosti inzulínu a zvýšená aktivita transportérov glukózy udržuje maximálne 72 hodín a potom sa vracia k pôvodnému stavu. Opakovaním cvičenia 3 – 4 krát do týždňa dochádza k trvalému zlepšeniu. Odporúčaná dĺžka fyzickej aktivity je 30 – 60 minút.
Týmito opatreniami sa darí veľmi účinne predchádzať rozvoju aterosklerózy a ovplyvňovať aj metabolické parametre. Cieľové hodnoty parametrov podľa konsenzu Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD) a Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) z roku 2007, ktoré uverejnila aj Slovenská diabetologická spoločnosť (SDS), pre pacientov s diabetes mellitus a kardiovaskulárnym ochorením sú:
hladina cukru v krvi (glykémia)
-
glykémia na lačno má byť pod 6 mmol/l
-
glykémia po jedle pod 7,5 mmol/l
-
glykovaný hemoglobín (HbA1c) pod 7 percent, resp.pod 6,5 percenta
hladina tukov – u diabetikov platia prísnejšie kritériá ako u nediabetikov
-
celkový cholesterol pod 4,5 mmol/l
-
LDL cholesterol (tzv. zlý) pod 1,8 mmol/l
-
HDL cholesterol (tzv. dobrý) nad 1,0 mmol/l u mužov a nad 1,2 mmol/l u žien
-
triglyceridy pod 1,7 mmol/l
tlak krvi – cieľové hodnoty
-
pod 130/80 mmHg,
-
u diabetikov s postihnutím obličiek pod 125/75 mmHg
Pokroky a dôslednosť v prevencii a liečbe prispievajú k zlepšeniu zdravia diabetikov a predĺženiu ich života. V poslednej dobe došlo k priaznivému poklesu kardiovaskulárnych ochorenia. Aj naďalej je však potrebné sa usilovať o dosiahnutie zníženia vysokého absolútneho rizika srdcovo-cievnych príhod u diabetikov.
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia