Rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien. Tvorí približne štvrtinu všetkých onkologických ochorení, pričom počet ochorení každoročne stúpa.
Každá desiata žena ochorie vo svojom živote na rakovinu prsníka. Rakovina prsníka je však veľmi dobre liečiteľná. Dôležité je odhaliť ju včas. Je to možné preventívnymi vyšetreniami a pravidelným absolvovaním preventívnych mamografických vyšetrení. Ženy do 40 rokov majú podľa liečebného poriadku nárok na sonografické vyšetrenie prsníkov. Vo veku nad 40 rokov majú absolvovať mamografické vyšetrenie každé dva roky.
Mnohé však o tom nevedia alebo na vyšetrenia nechodia. Mnohé nevedia, že je potrebné pravidelne každý mesiac, ideálne po menzese, si vyšetriť prsníky. Ako správne robiť samovyšetrenie prsníkov? Samovyšetrenie prsníkov odporúčame vykonávať pravidelne každý mesiac, vždy po menzese (ženy, ktoré menštruáciu nemajú, vždy v určitom dni kalendárneho mesiaca).
Správny postup
Samovyšetrenie robte v rôznych polohách: pri sprchovaní, kúpaní a poležiačky. Bruškami stredných troch prstov si vyšetrite každý prsník krúživými pohybmi smerom k bradavke. Nebolestivými drobnými krúživými pohybmi si prehmatajte celý prsník, prvý krát jemným tlakom povrchové časti, druhý krát výraznejším tlakom na prehmatanie hlbších častí. Sústreďte sa aj na oblasť pod kľúčnou kosťou a pazuchy. Všímajte si každé zhrubnutie alebo hrčky, ktoré pri predchádzajúcich vyšetreniach neboli prítomné.
Pred zrkadlom
Všímajte si zmeny na prsníkoch v nasledujúcich polohách: ruky voľne spustené pozdĺž tela, ruky za hlavou, vbok a v predklone, keď ruky visia voľne, po ležiačky. Všímajte si farbu kože, či koža nie je vráskavá, stiahnutá, či sa bradavka nevťahuje do prsníka. Po prehmataní prsníkov skúste jemným tlakom na bradavku, či z nej niečo vyteká. Každú zmenu ihneď konzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom alebo gynekológom. Pri novozistenej zmene môžete žiadať vyšetrenie ihneď na ktorejkoľvek prsníkovej ambulancii, alebo na mamografickom pracovisku.
Čo ďalej?
A čo keď si žena sama nájde hrčku v prsníku? Často sa stane, že žena nevie nabrať odvahu, aby zašla k lekárovi. Často aj pred rodinou o probléme mlčí. Zvyčajne sa náhodne zdôverí blízkej osobe alebo priateľke, a vtedy to nie je téma na diskusiu. Takáto informácia je vlastne prosbou o pomoc a jediné správne riešenie je zobrať takúto ženu za ruku a odviesť ju k lekárovi na vyšetrenie. Veď z 10 žien, ktoré si zistili problém v prsníku, je potvrdený u 1-2 žien. Ale prísť k lekárovi na vyšetrenie je potrebné vždy.
Ktoré zmeny na prsníkoch je potrebné konzultovať s lekárom?
Asymetria prsníkov
Žiadna, ani zdravá žena nemá oba prsníky úplne rovnaké. Pozornosť treba venovať zmenám na prsníku, ktoré predtým nezaregistrovali (bezdôvodné zväčšovanie, zmenšovanie)
Zhrubnutie kože prsníka
Zhrubnutie kože, začervenanie, či s bolesťou alebo bez, alebo fliačik kože charakteru pomarančovej kôry, vpáčená alebo vpadnutá bradavka.
Výtok z bradavky
Potlačením dvorca za bradavkou pravidelne vytlačíte kvapku alebo aj viac bledej, bledo-zelenej, červenej, hnedej, čiernej alebo krvavej tekutiny (upozornenie: tlak nemá byť násilný ani bolestivý).
Nerovná výška uloženia prsníkov
Na jednej strane sa javí byť prsník vyššie uložený (a doteraz nebol).
Vťahovanie alebo „zjamkovatenie“ kože prsníka
Pri pohyboch rukami sa koža na prsníku vťahuje (ako keby bola o niečo prichytená), alebo sa vytvárajú viaceré drobné priehlbinky, ktoré tam pred tým neboli.
Zmnoženie žľazy alebo hrčka
Pri samovyšetrení máte pocit, že je prsník na jednom mieste zrazu tuhší, plnší, alebo ste si nahmatali hrčku, ktorá tam pred tým nebola (a tieto zmeny po nasledujúcej menštruácii pretrvávajú). Nie každá zmena, ktorú zistíte na prsníku je zmenou oznamujúcou vznik rakoviny.
Ako možno pozitívne ovplyvniť svoje zdravie a znížiť riziko vzniku rakoviny prsníka?
Chyby v stravovaní, nedostatok telesnej aktivity, ako aj nezvládnutý stres vrátane zlozvykov majú veľký vplyv na vznik rakoviny prsníka a iných onkologických ochorení, ale aj tzv. civilizačných chorôb - napr. vysoký tlak krvi, skleróza, infarkt a mnohé ďalšie ochorenia kardiovaskulárneho systému.
Stravovanie
- Jesť veľa ovocia a zeleniny v surovom stave (minimálna dennej dávka - 15 dkg na 10 kg telesnej hmotnosti na deň by mala byť v podobe šalátov, ovocia, ovocných či zeleninových štiav).
- Farba ovocia a zeleniny: všetky farby, ale najväčšia časť žltá a červená (podľa sezónnej ponuky mrkva, jahody, maliny, marhule, čučoriedky, atď.).
- Orechy v surovom stave. Vhodné sú mandle a „kešu“ orechy (3 - 5 ks denne).
- Mäso: ak vôbec, tak chudé, biele (ryby, králik, kura, morka), môže byť varené, dusené, pečené – určite nie vyprážané.
- Bielkoviny v podobe strukovín, sóje, tofu - nahrádzajú mäso.
- Cestoviny, chlieb, pečivo - vhodné sú celozrnné, čierne, konzumovať možno v malom množstve aj biele; najlepšie je obmieňať všetky druhy.
- Mlieko, mliečne výrobky - uprednostňovať kyslomliečne s nízkym obsahom tuku.
- Piť dostatok tekutín denne (2 l tekutín) - bylinkové čaje, ovocné a zeleninové šťavy, voda.
- Užívať vitamínové prípravky obsahujúce predovšetkým antioxidanty ako sú vitamíny A, E, C, beta-karotén a ďalej stopové prvky Se, Zn, užívať v období „jarnej únavy“, v období nedostatku čerstvej zeleniny alebo po liečení antibiotikami, operácii a pod.
Vyhýbať sa najmä
- Fajčeniu (aj pobytu v zadymených priestoroch).
- Koncentrovanému alkoholu; 1 pohár vína alebo piva je dovolený.
- Viac ako 2 kávam denne.
- Bielemu cukru (nahradiť medom, sušeným ovocím).
- Bielej múke (nahradiť tmavou, celozrnnou).
- Soli nahradiť aromatickou zeleninou.
- Potravinám farbeným, stabilizovaným a konzervovaným rôznymi chemikáliami - rôzne trvanlivé produkty atď.
- Mäsu, ktoré je chemicky upravené, aby dlho vydržalo (údené, konzervované, šunka, párky, klobása, saláma). Obsahuje rakovinotvorné látky.
- Tučným jedlám, aj potravinám so skrytým tukom (niektoré syry, hovädzie a bravčové mäso atď.) – len 10% kalorickej spotreby má byť pokrytých tukom.
- Presladeným potravinám a nápojom.
Telesná aktivita
Pravidelný pohyb, aspoň 3x do týždňa po 2 hodiny alebo každý deň aspoň 3/4 hodiny (mierny šport, prechádzka do mierneho spotenia).
Naučiť sa zvládať stres
Bolesť, strach, hnev, rozčúlenie, nešťastie, rýchly beh života vyvoláva v organizme negatívny stres, pri ktorom sa vyplavujú stresové hormóny. Tieto hormóny je dobré „spáliť“ pohybom, ak nie sú odbúrané škodia organizmu (vysoký tlak, infarkt...). Telesná aktivita „spaľuje“ hormóny stresu a podporuje tvorbu endorfínov - hormónov šťastia. Ľudia, ktorí pravidelne športujú nemávajú osteoporózu, ani rakovinu. V živote však poznáme aj pozitívny stres: spôsobuje ho radosť, veselosť, príjemný zážitok. Tieto momenty je potrebné vniesť do každodenného života.
Rovnako nevyhnutnou súčasťou nášho života má byť aj relaxácia. Je dobré denne aspoň hodinku byť sám so sebou, uvoľniť sa, alebo robiť to, čo sa človeku žiada (toto špeciálne platí pre zamestnané ženy-matky, tam je nevyhnutné, aby žena pre seba vyhradila čas: hodinu denne, pol dňa do týždňa a jeden celý deň v mesiaci, ktorý bude venovať len sebe). Nezabudnúť ani na rôzne metódy práce na sebe (relaxácia, pozitívne myslenie, jóga, a pod.). Vo všetkom zlom je niečo dobré. Na oblohe ešte nebol taký mrak, spoza ktorého by slnko nevyšlo.
Autor článku: MUDr. Alena Kállayová, časopis Bedeker zdravia