Vyše tri štvrtiny obyvateľov Európskej únie tvrdia, že ich zdravotný stav je dobrý. Uvádza to aj sedem z desiatich Slovákov, no Slovensko tým patrí do druhej polovice tabuľky.
Tieto závery vyplývajú z prieskumu Eurobarometer, ktorý dnes zverejnila Európska komisia. Do prieskumu sa okrem členských krajín EÚ zapojili občania Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Turecka a tureckej časti Cypru.
Najzdravší sa cítia Íri, najhorší zdravotný stav majú podľa prieskumu obyvatelia Lotyšska. Dlhodobé zdravotné problémy majú skôr obyvatelia škandinávskych a baltských krajín, zatiaľ čo Íri a Juhoeurópania im čelia najmenej často. Sedem z desiatich Európanov uviedlo, že počas uplynulého polroka nemalo také zdravotné problémy, ktoré by im zabránili vo vykonávaní ich bežných aktivít.
Priemerná výška Európanov je 169,9 centimetra. Najnižší sú Malťania (priemer 164,9 cm) a Španieli, najvyšší Holanďania (174,5) a Dáni. Slováci patria s priemernou výškou 171,2 cm skôr k vyšším národom (9. v poradí), z hľadiska pomeru výšky a hmotnosti vyjadreného prostredníctvom tzv. body mass index (BMI) sa zaraďujú skôr ku štíhlejším národom, keď majú v 30-člennej skupine 11. najnižší BMI. Najnižší BMI majú Taliani a Francúzi, naopak najvyšší Chorváti a Luxemburčania.
Dovedna 38 percent Európanov tvrdí, že ich hmotnosť je príliš vysoká. Myslí si to aj jedna štvrtina Slovákov, čo je spolu s Rumunmi najmenej v EÚ.
Jesť zdravo znamená pre väčšinu Európanov konzumovať vyváženú a rozmanitú stravu. Najmä ženy si so zdravým stravovaním spájajú konzumáciu ovocia a zeleniny a vyhýbanie sa tučným jedlám. Holanďania, Dáni a Fíni sú najviac presvedčení o tom, že sa stravujú zdravo. Slováci sa nachádzajú pod celoeurópskym priemerom, nad ktorým sú okrem väčšiny starých členských krajín únie len Malta a Slovinsko.
Stravovať sa zdravo predstavuje najväčší problém pre Chorvátov, Bulharov a Slovákov. Slováci pritom patria medzi národy, ktoré najčastejšia uviedli, že majú nedostatok informácií o zdravom stravovaní a že informácie sú často zavádzajúce a protichodné. Stravovať sa zdravo je však pre štyroch z desiatich Slovákov problematické aj preto, lebo výber a príprava takejto stravy zaberie veľa času. Jedna pätina Slovákov, čo sa rovná celoeurópskemu priemeru, pritom priznáva, že počas uplynulého roka absolvovala nejakú diétu.
Hoci Malťania sú jedným z troch národov, podľa ktorých nie je problémom stravovať sa zdravo, sú zároveň národom, ktorý najčastejšie diétuje. Medzi zmenami, ktoré Slováci urobili v minulom roku v stravovacích návykoch, sú najmä konzumácia väčšieho množstva vody, zeleniny a ovocia a menšieho množstva soli. Vyše osem z desiatich Európanov si myslí, že v porovnaní so situáciou spred piatich rokov je momentálne viac obéznych detí, pričom 96 percent opýtaných je presvedčených o negatívnom vplyve reklamy na potraviny na dieťa.
Najhoršia je podľa respondentov situácia s detskou obezitou na Cypre, Slováci sú v druhej polovici tabuľky. Česi, Slováci a Holanďania by najviac uvítali obmedzenia pre reklamu potravín s vysokým obsahom cukru, soli a tuku v televízii v čase určenom aj pre detského diváka. Slováci patria k piatim národom, ktoré priznali, že v uplynulom týždni vyvinuli najväčšiu fyzickú aktivitu v práci. Najviac to platí o Poliakoch, najmenej o južných krajinách.
Najmenšiu fyzickú aktivitu za rovnaké obdobie pri práci doma či v záhrade vyvinuli za rovnaké obdobie Španieli, Slováci patria s desiatym miestom skôr k národom, ktoré fyzicky pracovali aj doma, no súčasne patria do poslednej desiatky v rebríčku zostavenom podľa intenzity rekreačného športovania. V dňoch, keď sa musia presúvať pešo minimálne desať minút, zvyknú Európania chodiť priemerne 71 minút. Slováci sa najviac pohybujú "po svojich", keď európsky priemer prevyšujú takmer dvojnásobne a pred druhými Litovčanmi majú 30 minútový náskok. Najmenej sa hýbu južania.
V priemere trávia Európania päť hodín sedením, údaje zo Slovenska sa zhruba rovnajú priemeru. Štyria z desiatich Slovákov si myslia, že v mieste bydliska nemajú veľa príležitostí na športovanie, pričom úplne spokojných s ponukou je 19 percent slovenských respondentov. Presne polovica Slovákov však priznáva, že športových príležitostí by aj bolo dostatok, no nemajú na ne čas.
Autor článku: TASR