V košickej Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura (FNLP) priviedla na svet zdravého, riadne donoseného chlapčeka zdravotne ťažko postihnutá matka. Takýto výnimočný prípad si na tamojšej II. gynekologicko-pôrodníckej klinike nepamätajú, 28-ročná Katarína Štulrajterová totiž trpí paraplégiou - ochrnutím tela od hrudníka až po konce nôh a iba čiastočne má pohyblivé ruky.
"Bol to veľký zázrak. S partnerom sme sa o dieťatko pokúšali štyri roky a uvažovali sme už aj o asistovanej reprodukcii či adopcii. Nakoniec to zariadila príroda," povedala novinárom šťastná mamička držiaca v náručí malého Jakubka. Chlapček prišiel na svet v stredu cisárskym rezom a pri narodení vážil 3190 gramov a meral 51 centimetrov. Primárka Neontologického oddelenia FNLP Božena Pšeničková skonštatovala, že je v súčasnosti v úplnom poriadku. Podľa zástupcu prednostu II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Ladislava Rosochu aj celé tehotenstvo, rovnako ako pôrod prebiehali bez akýchkoľvek problémov či komplikácií. "Z nášho pohľadu je to fantastické, pretože ich túžba mať dieťa aj napriek tomuto obrovskému hendikepu bola veľká. Správanie rodičov je úžasné, dieťatko milujú. My sa im snažíme všetko ukázať a necítime rozdiel v porovnaní so zdravými mamkami," dodala primárka Pšeničková.
Mamička pochádza z Čierneho Balogu a ochrnula pri autonehode ako 16 a polročná. Ležala v kóme niekoľko týždňov a po prebudení zistila, že zvyšok života bude pripútaná na invalidný vozík. Ako sama povedala, hoci sa s následkami nikdy nezmierila, naučila sa s postihnutím žiť. "Po bábätku som vždy túžila a dúfala, že budem mať partnera a rodinu. Prečo nie, ženou som zostala, len na vozíku," povedala.
Katarína sa so svojím životným druhom Jaroslavom Pástorom, ktorý pracuje ako elektrikár v U. S. Steel Košice, pozná od detstva. Ich vzťah sa začal šesť rokov po osudnej nehode a dnes obaja aj s Katkinou mamou žijú v obci Nižná Hutka v okolí Košíc. Jaroslav sa o svoju družku úplne stará a ako sami priznali, zatiaľ sa nesobášili, pretože sociálna legislatíva neumožňuje, aby sa o telesne hendikepovaného človeka staral rodinný príslušník. "Je to nefér, keď sa o mňa nemôže manžel starať," dodala. Mladý pár sa ale na svoju situáciu díva optimisticky. Veria sebe, svojej rodine i priateľom a uvažujú o ďalších deťoch. Privítali by však pomoc aj vzhľadom na fakt, že matka nemôže dojčiť a ich vstup do domu by potreboval bezbariérovú rampu, aby mohla aj s vozíkom byť vždy v blízkosti dieťaťa.
Nemocnica vyšla mladej rodine v ústrety a bezplatne im ponúkli nadštandardnú izbu, v ktorej je mamička aj s otcom malého Jakuba. Túto novú vymoženosť vo FNLP využil pritom ako prvý otecko a tamojší personál dúfa, že jeho neprehliadnuteľná láska, oddanosť a starostlivosť o partnerku a dieťa bude príkladom aj pre nasledovníkov.
Autor článku: TASR