Určite každý z vás aspoň raz v živote pocítil, ako jeho telo reaguje na stres. Poriadne vás prehnalo, vracali ste, alebo ste mali zápchu, alebo ste na všetkých bezdôvodne kričali. Dospelý človek vie pomenovať pocity, ktoré práve prežíva. Dieťa nie. Preto je dobré, aby sme my dospelí vedeli podľa príznakov zistiť, čo sa s naším dieťatkom deje a vedeli adekvátne zasiahnuť. Dôležité je vedieť, že ak lekárske vyšetrenia nenájdu príčinu ťažkosti, ide spravidla o psychosomatický problém. Psychosomatický znamená, že psychika nedokáže spracovať silný emocionálny podnet a vyvoláva telesné príznaky.
Uvediem pár najčastejších príkladov.
-
Direktívny učiteľ – bolenie bruška, vracanie, hnačky – zvyknú sa objaviť pravidelne, zväčša deň pre tým, keď má dieťa vyučovanie s konkrétnym učiteľom. Odmietanie ísť do školy v určité dni, strašné scény ráno pred odchodom, dramatické vracanie, silné kŕče v brušku.
-
Preučovanie ľavorukosti na pravorukosť – enuréza – pomočovanie (denné ale hlavne nočné), vyskytne sa zrazu zajakavosť, dieťa bolí hlava, je neurotické. Preučovanie už našťastie nie je také časté ako kedysi, ale občas sa ešte vyskytne. Ide hlavne o predškolákov v škôlke a prváčikov.
-
Šikana – dieťa je zrazu akési tiché, utiahnuté, nechce hovoriť o škole, pokiaľ ide o verbálnu šikanu, dieťa začne zakrývať nedostatky, pre ktoré sa mu smejú. Ak ide o fyzickú šikanu, dieťa má modriny, býva veľmi hladné keď príde domov(v škole totiž príde o desiatu a možno aj o obed), pýta si viac peňazí a častejšie. Prestane chodiť von s kamarátmi. Zväčša tieto deti mávajú zápchy, bolesti bruška, v škole sa môžu javiť ako utiahnuté, ale doma môže byť agresívne, zlostné – proste také ako nebývalo.
-
Emocionálny stres – napríklad rozvod rodičov, krivdenie od učiteľa – dieťa sa začne aj vo vyššom veku zajakávať, môže byť agresívnejšie, plačlivé, úzkostné.
-
Poruchy učenia – dieťa nestíha so spolužiakmi, vysmievajú sa mu pre jeho ťažkosti, môže byť agresívne, klesne jeho sebaúcta, sebavedomie, začne upozorňovať na svoje prednosti aby zakrylo nedostatky. Môže byť ten, kto šikanuje. Zväčša sa vyskytujú neurózy, agresia sa seba samého ale aj na druhých.
Pre učiteľa je tiež dôležité vedieť včas prísť na problém dieťaťa, pretože psychosomatické ťažkosti nevznikajú len v prostredí školy. Dieťa veľmi ťažko prežíva problémy v rodine, hádky rodičov, nedajbože ak vidí týranie alebo je samo týrané. Zanedbávanie zo strany rodičov učiteľ zbadá až po nejakom čase. Je však jedno kedy zistím, že môj žiak má problém, dôležité je rýchlo zasiahnuť. Ak mi dieťa na hodine zaspí, začne chodiť neupravené, má výrazné sexuálne správanie, je veľmi úzkostné, plačlivé, začne sa zajakávať, často ho bolí hlava, bruško, býva unavené, jeho kresby sú väčšinou z výrazných tmavých odtieňov farieb, pomočí sa na vyučovaní, má modriny po tele, odmieta ísť na telesnú výchovu, má ustráchaný pohľad, mešká na vyučovanie alebo aj nepríde, má čudné výhovorky, je hladné, nesústredené.. Jednoducho sa správa inak ako obyčajne. Netreba čakať, radšej sa jemne porozprávať s dieťaťom, získať si jeho dôveru, počkať, kým samo povie čo sa deje. Dôležitá je spolupráca s psychológom, sociálnym alebo špeciálnym pedagógom.
Veď jedine my dospelí dokážeme deťom pomôcť. Preto by mali vedieť, že sa na nás môžu kedykoľvek obrátiť.
Autor článku: Mgr. Barbora Horváthová