Čo s tým?
Na to, aby sme zistili alergizujúcu potravinu vyvolávajúcu akútne reakcie, častokrát stačí týždeň-dva-mesiac podrobne zapisovať zloženie prijímanej stravy a všetky zistené príznaky. "Stopovaním" v takomto týždňovom denníku sa dajú zistiť určité súvislosti a závislosti a následným skúšobným vynechávaním potraviny, po ktorej nasledovala reakcia, zistiť, či reakcia nastane alebo nie. Preto je "stopovanie" potraviny vyvolávajúcej oneskorenú reakciu omnoho zložitejšie - odpoveď sa môže dostaviť kedykoľvek do dvoch dní po zjedení kritickej potraviny a čo budeme vylučovať? Všetko? Fajn. Len treba ešte vedieť, že ak pomaranč v stredu ráno vyvolal koprivku, v sobotu večer ju nemusí vyvolať vôbec - všetko sa komplikuje ostatnými vzťahmi pri trávení a vstrebávaní a k tomu stres, pot, teplo, chlad, alkohol a mnoho iných vecí.
Myslím, že bude lepšie obrátiť sa najbližšiu imunologicko-alergologickú ambulanciu.
Kto je alergik?
Nízka úroveň poznatkov a príčinách potravinových alergii a premenlivé príznaky boli príčinou, že sa na potravinové alergie v klinickej praxi myslelo len veľmi zriedkavo a určenie diagnózy bolo spojené s veľkou dávkou neistoty. V posledných rokoch boli však vyvinuté mnohé testy a vyšetrovacie postupy, ktoré stanovenie diagnózy a ďalšie riešenie podstatne uľahčujú. Nanešťastie, mnoho z týchto moderných postupov poznajú naši lekári vďaka ekonomickej situácii len z odbornej literatúry a bežný pacient sa k nim dostane len ak vo svojich víziách so zatvorenými očami.
Avšak už jednoduché zistenie, že v rodine sa vyskytuje prípad alergie alebo že vyšetrovaný človek má skúsenosť s nejaký prejavom precitlivelosti, napovedá, že pravdepodobne máme dočinenia s alergikom. Alergológ doc.Urbánek hovorí, že pravdepodobnosť podielu potravinovej alergie na ťažkostiach postihnutého človeka sa zvyšuje v týchto súvislostiach:
-
príznaky sa objavujú opakovanie s určitým odstupom po jedle
-
tráviace ťažkosti sa spájajú s príznakmi na iných orgánoch a systémoch (napr. s príznakmi kožnými, dýchacími a pod.)
-
je pozorovateľná jasná väzba vzniku ťažkostí na príjem určitej potraviny
-
neúmerné používanie jednostrannej stravy (obmedzený jedálny lístok)
-
zistenie, že sa človek vyhýba určitým potravinám, hoci ich môže nevedomky konzumovať v potravinárskych výrobkoch.
Rýchly a pomalý problém
K okamžitým (akútnym) chorobným reakciám imunitného systému patria napríklad prejavy, ktoré sa objavujú do dvoch hodín po požití problematickej - alergizujúcej potraviny. Situácia môže byť v takomto prípade až dramatická a pri silnejšom "zásahu" vyžaduje rýchle konanie a lekársku pomoc.
Oneskorená reakcia sa naopak zisťuje ako tkanivová reakcia na podkožné podanie antigénu v roztoku s maximálnou odpoveďou medzi 24 až 48 hodinou po podaní. Táto reakcia môže odoznieť bez následkov ak je vyvolávajúca príčina do 48 hodín odstránená. Oneskorené reakcie na potraviny sa môžu prejaviť aj ekzémami, urtikáriou (koprivkou) alebo astmou.
Oneskorené reakcie sú tiež zvyčajne slabšie a menej dramatické. Sú tiež zriedkavejšie a rozpoznávajú sa ťažšie.
Diagnóza cez kožu?
Iný rozšírený spôsob vyšetrovania využíva kožné testy - podaním extraktu rôznych potravín do kože možno vyvolať a vyhodnotiť reakciu organizmu. Ale zase problémy... Komerčné extrakty sú neštandardnej kvality, väčšinou ide o obyčajný extrakt prirodzenej potraviny. Alergény však podliehajú zmenám pri tepelných úpravách potravín alebo v priebehu tráviacich procesov. Preto sú napríklad alergény vznikajúce pri trávení testovaním na koži pomocou extraktov úplne nezistiteľné. Navyše, mnoho alergénov sa z potraviny do testovacích extraktov nedostane a tak negatívny výsledok nemusí znamenať neexistenciu alergie na testovanú potravinu alebo naopak. Diagnóza potravinovej alergie na základ ekožných testov sa preto dnes nepovažuje za spoľahlivú.
Najpresnejšie sú vyšetrovacie postupy, pri ktorých sa stanovujú hladiny a špecificity protilátok vytváraných proti chemickému tvaru určitej cudzorodej látky – tzv. sérológia z krvi. Tieto vyšetrenia pre Vás zabezpečia špecializované imunologicko-alergologické ambulancie.
Autor článku: MUDr. Igor Bukovský, PhD.